Pred 150 rokmi zomrel v Brezovej pod Bradlom učiteľ, notár a národný buditeľ Samuel Jurkovič, zakladateľ Spolku Gazdovského v Sobotišti.

Život a dielo osobnosti našich regionálnych dejín Samuela Jurkoviča prezentujeme tak, ako ho zachytil historik Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, vo svojej publikácii s názvom „Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe“.

Samuel Jurkovič a jeho stopy v Brezovej

Pozvánka na prezentáciu “SAMUEL JURKOVIČ a jeho stopy v Brezovej” konanú pri príležitosti 150. výročia jeho úmrtia. 14. júla 2023, 17.00 hod., Múzeum D. S. Jurkoviča v Brezovej pod Bradlom, vstup voľný.

Samuel Jurkovič život a dielo

Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej a zomrel 13. júla 1873, taktiež v Brezovej pod Bradlom. Navštevoval školu v Brezovej, Györi a Trnave. Vo svojich štúdiách pokračoval na lýceu v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Tam si dopisoval s Jánom Kollárom, ktorého Slávy dcera sa stala Jurkovičovou najmilšou knihou.

Od roku 1819 bol notárom a učiteľom v Novom Meste nad Váhom, kde sa dvakrát oženil, ale krátko nato aj vždy ovdovel. Ako učiteľ a notár prešiel v roku 1831 do Sobotišťa, kde pôsobil s evanjelickým farárom Jánom Šulekom. Založil tam čitáreň, školskú knižnicu a ochotnícky spolok. Popri tom zveľaďoval okolie, sadil stromčeky, čistil a upravoval studničky. V roku 1845 tam založil Gazdovský spolok, ako prvé úverové družstvo v Európe. V tom istom roku si jeho dcéra Anička zobrala za manžela Jozefa Miloslava Hurbana.

Na národnom poli bola prínosná činnosť Samuela Jurkoviča najmä počas revolučných rokov 1848 – 1849. Podieľal sa na prípravách prvej slovenskej povstaleckej výpravy v brezovskom kraji. Participoval aj na vypracovaní Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej, schválených 28. apríla 1848 počas zhromaždenia v Brezovej. Išlo o program sociálnych, politických a národných požiadaviek a potrieb Slovákov.

V júni 1848 sa Samuel Jurkovič presťahoval zo Sobotišťa na rodnú Brezovú, kde pôsobil ako notár. Nasledoval krátky pobyt v Prahe v októbri 1848 až apríli 1849, kde sa zoznámil s významnými osobnosťami českého národného obrodenia Hankom, Čelakovským a Fričom, u ktorého býval. Zúčastnil sa tam podujatí Slovanskej lipy a Slovanskej besedy. Po opätovnom návrate na Brezovú, vyvíjal Samuel Jurkovič naďalej dôležitú národnú činnosť. Bol činný aj literárne. Písal básne, piesne, prispieval do Cirkevných listov, Obzora, Orla Tatranského a Slovenských pohľadov.

Samuel Jurkovič patril medzi popredných ľudovo-výchovných pracovníkov v štúrovskom duchu. Ako praktik prednášal a propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva. V roku 1841 bol spoluzakladateľom Slovenského národného divadla nitrianskeho. Napísal aj jeho prvú kroniku. Zaoberal sa výchovou dospelých, písal učebnice pre slovenské vidiecke školy, rozpracoval metodiku vyučovania a zaslúžil sa o uplatňovanie didaktických zásad Jána Amosa Komenského. Bol účastníkom zasadnutí spolku Tatrín, členom prvej Slovenskej národnej rady a spoluzakladateľom Matice slovenskej.

Rodina

• Otec: Štefan Jurkovič
• Matka: Alžbeta rodená Jurkovičová
• manželka Katarína, rod. Fialová (1803-1832)
• dcéra Juliana (1822-1866)
• dcéra Anna Jurkovičová (1824-1905), slovenská ochotnícka herečka, manželka Jozefa Miloslava Hurbana, matka Svetozára Hurbana-Vajanského
• dcéra Emília (1830-1894), matka architekta Dušana Jurkoviča

Zdroj: MICHÁLEK, S.: Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe. 1. vyd. Bratislava: Pozsony/Pressburg/Bratislava, 1999, s. 114-115. ISBN 80-900497-9-6. a wiipedia.org a redakcia NaZahori.sk