202. rokov od narodenia významného senického rodáka Karola Bórika
Karol Bórik sa narodil 19.4.1820 v Senici. Je známy ako národný dejateľ, kapitán slovenských dobrovoľníkov v rokoch 1848 – 1849. Narodil sa do rodiny ev. farára Pavla Bórika a Barbory, rod. Leškovej z Humpolca.
Mal viacero súrodencov, troch bratov, Daniela Jaroslava (1814-1899, ktorý bol tajomník SNR, farár vo Vrbovciach a úradník na železnici v Salzburgu), Ladislava Ľudovíta (notár vo Varíne) a Pavla (notár v Lubine) a štyri sestry Johanu (vydatá za Dr. Hrebendu), Wilmu (vydatá za učiteľa Chrenku), Annu (vydatá za učiteľa Juraja Kulíška) a najmladšiu Karolínu (zomrela slobodná vo Vrbovom).
Študoval na ev. lýceu v Bratislave ako aj jeho brat Daniel. Po skončení štúdia bol vojakom. V roku 1848 bol zvolený za notára vo Vrbovciach, ale miesto nedostal kvôli nesúhlasu slúžneho v Senici kvôli jeho národnému cíteniu.
Spolu s bratom Danielom Jaroslavom a sestrami sa zapojili do povstania v rokoch 1848 -1849. Karol bol veliteľom počas bojov na Myjave a v Brezovej pod Bradlom. Po porážke zabezpečoval výzbroj pre ďalšie vojenské operácie v Prahe a vo Viedni.
Zúčastnil sa aj druhej a tretej slovenskej dobrovoľníckej výpravy, kde bol veliteľom dobrovoľníkov z Nitrianskej stolice. Pri Budatíne sa vyznamenal, keď so svojou stotinou obsadili most cez Váh a umožnili tak dobrovoľníkom a rakúskemu vojsku obsadiť Žilinu. Obaja bratia Bórikovci sa zúčastnili aj bitky o Prešov, mesto úspešne bránili pred košútovskými honvédmi a gardistami komisára Benického.
Kapitán Bórik viedol päť stotín vojska. Vyrazili z Prešova 4. apríla 1849 smerom na Vranov nad Topľou, prenocovali v Kapušanoch a ráno sa pohli na Hanušovce. Pri priesmyku narazili na nepriateľa, pravdepodobne na jeho predstráže, ktoré sa im podarilo zahnať na útek. V meste nepriateľa nenašli, utiekol do Vranova nad Topľou – pohli sa za ním. K povstaleckému vojsku pod vedením Karola Bórika sa pridali aj ozbrojení sedliaci. Narazili na nepriateľskú jazdu, zahnali ju a prenocovali v obci Soľ. Na druhý deň vo Vranove nepriateľa nenašli, tak sa 7. apríla vybrali späť do Prešova, aby sa vyhli blížiacemu sa početnému vojsku maďarských honvédov.
V Prešove 17. apríla 1849 kpt. Bloudek formálne ukončil dobrovoľnícku výpravu (severný prúd) a 19. apríla sa celá výprava pobrala na spiatočnú cestu na západ. Zvyšky zboru boli 3. mája v Jablunkove. Kpt. Bórik so svojimi krajanmi prešiel cez Moravu domov do Nitrianskej stolice.
Po skončení povstania sa Karol Bórik natrvalo usadil v Beckove, kde bol od roku 1850 notárom. Oženil sa s Wilhelminou, dcérou lubinského notára Štefana Erdelského. Na dolnom konci mestečka si postavil dom, v ktorom žil až do svojej smrti 21. októbra 1896. Pochovaný je na cintoríne v Beckove, ako aj jeho manželka.
Zdroj: Obec Beckov
