Vo februári roku 2021 si pripomíname polookrúhle 225. výročie narodenia významného učiteľa, notára a národného buditeľa Samuela Jurkoviča rodáka z Brezovej pod Bradlom.
Trnavský samosprávny kraj – Záhorské osvetové stredisko (ZOS) v Senici pripravovalo v spolupráci s ďalšími inštitúciami usporiadanie kultúrneho podujatia spojeného s prednáškou o jeho živote a pôsobení. Aktuálna pandemická situácia však neumožnila plánované kultúrne podujatie uskutočniť.
Život a dielo osobnosti našich regionálnych dejín Samuela Jurkoviča tak prezentujeme tak, ako ho zachytil historik Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, vo svojej publikácii s názvom „Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe“:
Samuel Jurkovič sa narodil 9. februára 1796 v Brezovej a zomrel 13. júla 1873, taktiež v Brezovej pod Bradlom. Navštevoval školu v Brezovej, Györi a Trnave. Vo svojich štúdiách pokračoval na lýceu v Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Tam si dopisoval s Jánom Kollárom, ktorého Slávy dcera sa stala Jurkovičovou najmilšou knihou.
Od roku 1819 bol notárom a učiteľom v Novom Meste nad Váhom, kde sa dvakrát oženil, ale krátko nato aj vždy ovdovel. Ako učiteľ a notár prešiel v roku 1831 do Sobotišťa, kde pôsobil s evanjelickým farárom Jánom Šulekom. Založil tam čitáreň, školskú knižnicu a ochotnícky spolok. Popri tom zveľaďoval okolie, sadil stromčeky, čistil a upravoval studničky. V roku 1845 tam založil Gazdovský spolok, ako prvé úverové družstvo v Európe. V tom istom roku si jeho dcéra Anička zobrala za manžela Jozefa Miloslava Hurbana.
Na národnom poli bola prínosná činnosť Samuela Jurkoviča najmä počas revolučných rokov 1848 – 1849. Podieľal sa na prípravách prvej slovenskej povstaleckej výpravy v brezovskom kraji. Participoval aj na vypracovaní Žiadostí slovenského národa v stolici Nitrianskej, schválených 28. apríla 1848 počas zhromaždenia v Brezovej. Išlo o program sociálnych, politických a národných požiadaviek a potrieb Slovákov.
V júni 1848 sa Samuel Jurkovič presťahoval zo Sobotišťa na rodnú Brezovú, kde pôsobil ako notár. Nasledoval krátky pobyt v Prahe v októbri 1848 až apríli 1849, kde sa zoznámil s významnými osobnosťami českého národného obrodenia Hankom, Čelakovským a Fričom, u ktorého býval. Zúčastnil sa tam podujatí Slovanskej lipy a Slovanskej besedy. Po opätovnom návrate na Brezovú, vyvíjal Samuel Jurkovič naďalej dôležitú národnú činnosť. Bol činný aj literárne. Písal básne, piesne, prispieval do Cirkevných listov, Obzora, Orla Tatranského a Slovenských pohľadov.
Samuel Jurkovič patril medzi popredných ľudovo-výchovných pracovníkov v štúrovskom duchu. Ako praktik prednášal a propagoval nové plodiny a modernizáciu poľnohospodárstva. V roku 1841 bol spoluzakladateľom Slovenského národného divadla nitrianskeho. Napísal aj jeho prvú kroniku. Zaoberal sa výchovou dospelých, písal učebnice pre slovenské vidiecke školy, rozpracoval metodiku vyučovania a zaslúžil sa o uplatňovanie didaktických zásad Jána Amosa Komenského. Bol účastníkom zasadnutí spolku Tatrín, členom prvej Slovenskej národnej rady a spoluzakladateľom Matice slovenskej.
Prameň: MICHÁLEK, S.: Brezová pod Bradlom: osobnosti (ne)známe. 1. vyd. Bratislava: Pozsony/Pressburg/Bratislava, 1999, s. 114-115. ISBN 80-900497-9-6.
Trnavský župan Jozef Viskupič zvolal na pondelok 16. septembra 2024 krízový štáb krízový štáb Trnavského samosprávneho…
Bratislavská župa sumarizuje dôsledky extrémneho počasia. Najviac postihnutou časťou kraja je Záhorie, okres Malacky. Informuje…
Hraničný most nad riekou Morava s Českou republikou na Záhorí je uzavretý. Informovala o tom…
Po krátkej prestávke opäť prší. Zrážky v kombinácii s nasýtenou pôdou môžu spôsobiť opätovné vzostupy…
V súvislosti s dnešnou mimoriadnou situáciou na území Bratislavského kraja upozorňuje polícia občanov na aktuálne…
Povodne na Záhorí. Záhorie v posledných dňoch čelí povodniam, ktoré zasiahli viaceré obce a mestá…