Na Záhorí sú dve nové chránené územia – CHA Devínské jazero a Široká
Vládny kabinet na zasadnutí 27. januára 2021 podporil päť návrhov z dielne ministerstva životného prostredia, ktorými sa vyhlasuje jedna nová prírodná rezervácia a štyri chránené areály. Z toho dve chránené územia spadajú pod územnú pôsobnosť Správy CHKO Záhorie – CHA Devínske jazero a Široká.
Obe územia sú zároveň územím európskeho významu v sústave Natura 2000. Zároveň sa zrušila Národná prírodná rezervácia Dolný les, územie NPR Dolný les sa prekrýva s navrhovaným územím CHA Devínské jazero, takže územie bude mať naďalej štatut chráneného územia. V CHA Devínské jazero bude platiť 3 a 5 stupeň územnej ochrany, v CHA Široká bude platiť 2. územnej ochrany.
Chránený areál Devínske jazero
predstavuje jeden z najzachovalejších celkov lužných lesov, siete mŕtvych ramien a zaplavovaných aluviálnych lúk v strednej Európe. Územie je súčasťou inundačného územia rieky Moravy. Je pravidelne zaplavované najmä v jarnom období, a to nielen pri zvýšených prietokoch Moravy, ale aj ako dôsledok spätného vzdutia pri zvýšených prietokoch na Dunaji. Vytvára sa tu tzv. fenomén riečneho jazera, ktorý zadržaním povodňových vôd pôsobí ako prirodzená ochrana širokého okolia pred záplavou. Ani Devínske jazero sa v minulosti bohužiaľ nevyhlo realizácii vodohospodárskych regulačných plánov, napriamením koryta Moravy a vybudovaním protipovodňových hrádzí došlo k zaklesnutiu toku a čiastočnému odvodneniu oblasti. To sa negatívne prejavuje najmä v letnom a jesennom období, pri nízkych hladinách Moravy, nedostatkom vlahy v pôde nivných lúk. Vytvorenie hrádzí umožnilo v celej nive Moravy premenu tisícov hektárov lúk na ornú pôdu.Väčšinu územia pokrývajú aluviálne lúky a lužné lesy. Močiarnu a lúčnu vegetáciu tvoria napríklad porasty ostríc, kosatec žltý, bahnička močiarna, graciola lekárska a mnohé iné. Z populácií vzácnych a ohrozených druhov sem patria napr. plamienok celistvolistý, kosatec sibírsky, či fialka nízka. Devínske jazero právom patrí medzi významné botanické územia na Slovensku. Porasty drevín tvorené najmä domácimi vŕbovo-topoľovými lesmi (vŕba biela, vŕba krehká, topoľ biely a topoľ čierny) sú prepojené systémom starých ramien Moravy.
Chránený areál Široká
predstavuje spektrum jedinečných biotopov nespevnených pieskových dún s typickou vegetáciou a živočíšstvom na substráte kyslých kremičitých pieskov. Takéto biotopy sú veľmi vzácne, pretože nové pieskové duny sa už na Slovensku nevytvárajú. Tieto biotopy sa v iných oblastiach v rámci SR nevyskytujú, a aj v rámci Záhorskej nížiny sú len zriedka podobne, resp. v podobnom rozsahu zachované. Vegetáciu viazanú na substrát pieskov tvoria napríklad klinček neskorý, hadomor purpurový, kolenec jarný, kavyľ piesočný a tezdalka piesočná. Zo živočíchov je tu bohaté zastúpenie motýlov (mimo iné očkáň bielopásy, očkáň metlicový, vretienka smldníková, húseničiar pižmový), chrobákov (najmä vzácny fúzač zavalitý), plazov (jašterica zelená, užovka hladká), cicavcov, najmä druhov netopierov európskeho významu netopier Brandtov, netopier fúzatý a netopier hrdzavý. Veľký význam tejto lokality je práve v obrovskej biodiverzite (druhovej rozmanitosti) v porovnaní napr. s nedalekými hospodárskymi lesmi. V súčasnosti územie nie je dostatočne využívané vojenskou prevádzkou, lokalita postupne zarastá náletovými drevinami a mnohé vzácne biotopy a druhy na silno zarastených plochách postupne ustupujú mladinám borovice a bohužiaľ i inváznimi druhmi drevín (agát biely, pajaseň žliazkatý). Paradoxne práve vojenská činnosť mala význam na dobrý stav biotopov a druhov, ktorých výskytom je táto lokalita jedinečná. Preto na zachovanie biotopov a druhov alebo na zlepšenie ich kvality na lokalite Široká bude nutné zabezpečiť vhodný manažment a taktiež eliminovať všetky negatívne činnosti prebiehajúce v území a jeho najbližšom okolí.