Borská nížina územie viatych pieskov a borovicových lesov v Záhorskej nížine
Borská nížina je geomorfologický celok v Záhorskej nížine, plošne najväčšie územie viatych pieskov s rovinatým až pahorkatinným reliéfom s prevahou borovicových lesov.
Na juhu a východe hraničí s Malými Karpatmi, na severovýchode s Myjavskou pahorkatinou a na severe s Chvojnickou pahorkatinou a Dolnomoravským úvalom. Na západe je oddelená riekou Morava od nížin Viedenskej kotliny v Rakúsku. Najvyšším bodom Borskej nížiny je kopec Mária Magdaléna (297 m) pri osada Habány.
Približne v strede cesty medzi Lakšárskou Novou Vsou a Plaveckým Mikulášom vás privíta púštna krajina. Budete stáť na vrchole pieskovej duny, pod ktorou objavíte mokraď s rušným životom jej drobných obyvateľov.
Borská nížina – 7 podcelkov a 1 geomorfologickú časť
- Bor
- Dolnomoravská niva
- Gbelský bor
- Myjavská niva
- Novoveská plošina
- Podmalokarpatská zníženina
- Záhorské pláňavy
zdroj: Wikipédia
zdroj fotiek: NaZahori.sk
