Riaditeľ SÚC TTSK: Sme súčasťou vízie moderného kraja
Správa a údržba ciest Trnavského samosprávneho kraja (SÚC TTSK) je rozpočtovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je VÚC, a síce Trnavský samosprávny kraj. Každý z krajov sa počas rozpočtového obdobia riadi strategickým dokumentom, ktorým je “Programové vyhlásenie”, aktuálne platné pre obdobie 2022 – 2026.
Tento dokument predstavuje plán a víziu trnavskej župy, ktorá sa týka viacerých dôležitých oblastí života jej občanov. Prostredníctvom svojho programu chce poskytovať konkrétne riešenia problémov a prispievať tak k prosperite celého regiónu. Je zrejmé, že pre rozvoj kraja je dôležitá kvalitná cestná infraštruktúra. “V našom kraji spravujeme takmer 1 600 km ciest II. a III. triedy, čo si vyžaduje kvalitné manažérske riadenie a zodpovedných pracovníkov v teréne. Preto sú jednou z priorít programového vyhlásenia aj “KVALITNÉ CESTY A MODERNÁ VEREJNÁ DOPRAVA”, ktorá sa v časti “Lepšie cesty a ich správa a údržba ciest” týka práve SÚC TTSK,” povedal Dalibor Trebichalský, riaditeľ SÚC TTSK.
Táto časť programového vyhlásenia sa skladá z viacerých bodov, ktoré sú čiastkovými cieľmi na ceste za splnením celého plánu. Viac porozprával riaditeľ SÚC TTSK D. Trebichalský.
1. Pokračovanie v systéme kontinuálneho odstraňovania havarijných stavov ciest a mostov tak, aby sa v priebehu niekoľkých rokov nastavil proces cyklických opráv ciest II. a III. triedy, zvýši bezpečnosť na cestách, prispeje k znižovaniu nehodovosti a zlepší komfort vodičov
Aj napriek tomu, že v predchádzajúcom období 2019-2022 došlo k výraznému zvýšeniu kapitálových výdavkov do zlepšovania cestnej infraštruktúry v kraji, máme stále takmer 10% ciest v nevyhovujúcom stave. Až 150 km ciest II. a III. triedy si vyžaduje väčšie stavebné zásahy a asi 400 km ciest je potrebné opraviť. Na všetkých mostoch v kraji sme vykonali odborné prehliadky a zistili sme, že stavebno-technický stav (ďalej STS) 9 mostov je v 7. stupni (veľmi zlý). 7 z nich už máme projekčne pripravených a v blízkej dobe sa môže začať s ich rekonštrukciou. V zásobníku máme ďalších 40 mostov, ktoré si vyžadujú rekonštrukciu a v nasledujúcich rokoch si budú vyžadovať našu pozornosť. Našou úlohou je teraz projekty zoradiť, odhadnúť ich prípravu z časového, vyčísliť predpokladané finančné náklady na rekonštrukciu. Následne posunieme podklady nášmu zriaďovateľovi tak, aby dokázal alokovať potrebné finančné zdroje. Iba dobre priparvený plán a trvalo-udržateľné financovanie je predpokladom pre splnenie prvého bodu plánu TTSK. Našim cieľom je nastaviť systém tak, aby v ňom mohli bezproblémov pokračovať naši následníci v budúcnosti. V priorizácii jednotlivých projektov nám pomôže aj SMART “aplikácia“, ktorú v súčasnosti pripravujeme. Jednotlivé cesty v havarijnom stave budú vďaka nej dynamicky radené do poradia naliehavosti rekonštrukcie na základe viacerých parametrov, ako sú napr. intenzita dopravy, nehodovosť, prepojenie významných centier a podobne. Takéto odborné a objektívne posudzovanie a rozhodovanie eliminuje akékoľvek špekulácie o tom, ktoré cesty “sme mali zrekonštruovať skôr” a ktoré neskôr.
Pôvodný stav mosta M406 v Popudinských Močidľanoch (vľavo) a mosta M607 vo Veľkom Grobe (vpravo).
2. Budeme sa zasadzovať za obmedzenie alebo spoplatnenie tranzitnej nákladnej dopravy na vybraných úsekov ciest, ktoré vedú cez obce.
Cesty môžeme z hľadiska významu rozdeliť do troch tried: cesty I. triedy – slúžia najmä pre medzinárodnú a celoštátnu dopravu, cesty II. triedy – majú význam najmä pre dopravu medzi krajmi a okresmi, a cesty III. triedy – majú spravidla miestny význam. V Trnavskom kraji chýbajú alebo nie sú dobudované úseky ciest I. triedy, čo má – spolu s obchádzaním tranzitu spoplatnených ciest – za následok zvýšenú záťaž a poruchovosť ciest II. a II. triedy. Cesty v Trnavskom kraji pritom patria k druhým najvyťaženejším cestám na Slovensku, čomu zodpovedá aj stupeň ich degradácie. Na stole preto máme tému spoplatnenia alebo obmedzenia tranzitnej dopravy na cestách II. a III. triedy, ktorá v trnavskom kraji nie je žiadnou novinkou, keďže sme tento proces naštartovali už v minulom období. V snahe vyriešiť túto pálčivú otázku sme zorganizovali niekoľko stretnutí s predstaviteľmi Ministerstva dopravy (ďalej MDV), Národnej diaľničnej spoločnosti a Okresného dopravného inšpektorátu, a v tomto procese budeme pokračovať aj v nasledujúcom období. Pre ďalší posun vpred je potrebné, aby si MDV splnilo povinnosti, ku ktorým sa zaviazalo v strategických dokumentoch “Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020”, neskôr aj „Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030“. Ide o vybudovanie obchvatu Holíča, Senice, Jablonice a južného obchvatu Trnavy s prepojením na diaľnicu D1 pri Hrnčiarovciach. Pri rekonštrukcii mosta na ceste II/513 v Hlohovci sa ukázala tiež potreba a opodstatnenosť vybudovania nového mostného objektu cez rieku Váh. V tejto súvislosti sme viedli rokovania na ministerstve dopravy, ktoré sa zaviazalo k aktualizácii projektu výstavby cesty „I/64 Komárno – hranica Nitra – Hlohovec“. V neposlednom rade je dôležité aj riešenie tranzitného prepojenia Galanty s Dunajskou Stredou na ceste II/507 a s Medveďovom na ceste II/571.
3. Revitalizácia cestnej zelene a budovanie vodozádržných opatrení sa stane súčasťou krajinotvorby a zároveň prispeje k optimalizácii nákladov za vodu.
Projektu revitalizácie cestnej zelene sa venujeme od roku 2022, kedy Trnavský samosprávny kraj spustil projekt revitalizácie a výsadby drevín okolo ciest II. a III. triedy, ktoré má vo vlastníctve. Cestná zeleň plní ako funkčnú, tak aj estetickú funkciu. Plánujeme vysadiť celkovo 3 100 kusov drevín v dvanástich lokalitách. Pilotnú výsadbu sme zrealizovali medzi Suchou nad Parnou a Dolnými Orešanmi, kde sme vysadili 50 kusov orecha čierneho. Pozitívna reakcia obyvateľov na seba nenechala dlho čakať, čo nás nesmierne teší a motivuje. Ďalších 50 kusov jarabiny vtáčej pribudne medzi Hrnčiarovcami nad Parnou a diaľničnou križovatkou pri Voderadoch. Našim cieľom nie je len samotná výsadba nových drevín, ale aj starostlivosť o už existujúcu zeleň, na ktorej sa bude spolupodieľať aj naša SÚC. Pri revitalizácii cestnej zelene spolupracujeme s lesnými škôlkami a s arboristom, ktorý vytipuje vhodné lokality a druhy zelene na výsadbu. Zaviazali sme sa tiež k efektívnemu nakladaniu so zeleným odpadom. Vodozádržné opatrenia sú v porovnaní so zelenou výsadbou behom na dlhú trať, no postupnými krokmi chceme naplniť aj tento bod plánu. V súčasnosti SÚC TTSK platí vlastníkom kanalizácií za odvádzanie zrážkovej vody 258-tisíc € ročne, pričom nevyužíva ďalší potenciál úžitkovej vody ani v časoch extrémnych klimatických zmien. Ekonomickým a ekologickým riešením by mohli byť retenčné jazierka pri cestách. Tie budú zrážkovú vodu z ciest nie len zhromažďovať a udržiavať ju v krajine, ale budú tiež prínosom a skrášlením lokalít v blízkosti ciest. Prvým krokom k úspechu je diskusia s investormi a odsúhlasenie podmienok v stavebných konaniach, pri ktorých je stavebným zámerom zrušenie prirodzeného odvodnenia cesty do priekopy a jeho nahradenie ekologickejšou alternatívou.
.
4. Správa a údržba ciest TTSK vytvorí katalóg služieb pre miestnu samosprávu s ponukou údržbových činností a drobných stavebných úprav cestných objektov.
V tomto projekte by sme radi zlepšili vzájomnú informovanosť medzi SÚC TTSK a miestnymi samosprávami. Prostredníctvom internetovej stránky a „záložky“ pre primátorov a starostov chceme bližšie predstaviť naše činnosti a harmonogram prác letnej a zimnej údržby jednotlivých stredísk. Už dnes registrujeme požiadavky na rôzne typy údržbových činností zo strany samosprávy v kraji, a preto by sme radi vytvorili katalóg služieb s cenníkom. V prípade, že budeme mať voľné kapacity strojov alebo zamestnancov, radi ponúkneme naše služby ďalším mestám a obciam.
SÚC TTSK pomohla pri úprave plochy pred hangárom v areáli na letisku Boleráz.
5. Zabezpečíme modernizáciu skladovania posypových materiálov prostredníctvom síl na posypovú soľ, čo posilní ekologický prístup, zlepší hospodárenie s materiálom a bude mať pozitívny vplyv aj na celkové náklady.
Tento projekt nie je žiadnou novinkou, keďže sa SÚC TTSK už v minulom roku pustila do plánu výstavby prvého sila na posypovú soľ. Radi by sme v tomto zámere pokračovali ďalej a pripravili všetky podklady pre výstavbu a sprevádzkovanie prvých síl.
6. Budeme pokračovať v modernizácii stredísk údržby prostredníctvom prestavieb, využívania solárnych panelov a znižovanie energetickej náročnosti.
Pracovné prostredie výrazne vplýva na pracovný výkon, preto sme v priebehu roka 2022 spracovali podrobný pasport našich stredísk. Každé stredisko má svoje osobitosti, no mnohé prvky týchto objektov sú rovnaké a bolo potrebné ich modernizovať. Zamerali sme sa najmä na optimalizáciu v úspore energií využitím tepelných čerpadiel, modernizáciou osvetlenia či zateplením stredísk. Nová technika si vyžaduje modernejšie autodielne a dobudovanie prístreškov, staré vstupné brány do našich objektov by mali rovnako prejsť modernizáciou. Na niektorých strediskách by sme tiež radi znížili environmentálnu záťaž výmenou azbestových strešných krytín. Administratívne priestory strediska Červeník tvoria stavebné bunky z roku 1980, kedy sa staval diaľničný úsek Hlohovec – Piešťany. Radi by sme urobili krok k tomu, aby tieto staré bunky nahradila modernejšia, energeticky úsporná stavba.
Zamestnanci SÚC TTSK počas príprav nových priestorov sídla strediska Senica na Železničnej ulici.
7. Budeme pokračovať v elektronizácii vybraných agend a vzdelávaní zamestnancov v rámci projektu „Cestárska akadémia“.
V SÚC TTSK spotrebujeme v priebehu roka enormné množstvo kancelárskeho papiera a tlačiarenských tonerov, preto by sme radi zmodernizovali aj túto oblasť, zvýšili percento elektonizácie a znížili tak uhlíkovú stopu v kanceláriách. Čo sa “Cestárskej akadémie” týka, ide o pojem, s ktorým sme začali pracovať v roku 2022. Za posledné roky prešla SÚC TTSK obrovskými internými zmenami, a to za plnej prevádzky. Tieto zmeny sa týkali najmä optimalizácie údržbových procesov a ich nastavenia tak, aby boli účinné a preukázateľné ako zriaďovateľovi (VÚC TTSK), tak aj kontrolným orgánom (NKÚ). Za jednu z podmienok úspešného zavádzania zmien a ich dlhodobej udržateľnosti považujeme odborné vzdelávanie. Základnou myšlienkou je zvýšiť zručnosti a kompetencie zamestnancov vykonávajúcich činnosti súvisiace so správou a údržbou cestných komunikácií. Preto plánujeme jednak zaviesť systém pravidelného vzdelávania zamestnancov, ale aj spolupracovať so školami, vďaka čomu vychováme nových vzdelaných cestárov. V súčasnosti tému vzdelávania komunikujeme s odborníkmi zo Žilinskej univerzity a so Slovenskou cestnou spoločnosťou, ktorá v minulosti pripravila neakreditované vzdelávanie pre zamestnancov v oblasti cestného hospodárstva. Tento spôsob vzdelávania je zameraný hlavne na prevádzkový úsek. Prednášky a praktické ukážky vychádzajú zo skrípt s titulom „Cestné staviteľstvo a hospodárstvo“ a podtitulom „Cestmajster“. V časti „Činnosť strediska“ si absolventi zopakujú organizáciu, činnosti a výkony stredísk v TTSK. Dôležitou časťou výučby sú „Technológie na stavbu vozoviek”, ale aj teória a prax „Technológie údržby“. Pre zlepšenie vizuálnych prehliadok a diagnostiky ciest chceme nadviazať na spoluprácu so zástupcami CDB (cestná databanka) a pripraviť seminár vo vlastnej réžii. Informatizácia a práca s dátami je tiež jednou z tém, ktorým sa pri vzdelávaní chceme venovať. Jednou z foriem vzdelávania by mali byť aj workshopy, kde si účastnící vyskúšajú teóriu v praxi.
Zamestnanci strediska Senica počas školenia na novú techniku.
8. V spolupráci s Nitrianskym samosprávnym krajom zabezpečíme rekonštrukčné práce, ako aj letnú a zimnú údržbu úseku cesty ll/561 v km 14.500 – 16.200 od hranice Trnavského a Nitrianskeho kraja (Dolné Saliby) po hranicu Nitrianskeho a Trnavského kraja (Kráľov Brod), ktorý je v správe Regionálnej SÚC Nitra.
Pri delení ciest medzi jednotlivé kraje vznikla zaujímavá situácia: cesta II/561 prechádza na úseku s dĺžkou cca. 2 km cez Nitriansky kraj. Zjavne je tento krátky úsek na okraji záujmu nitrianskeho kraja, preto by sme sa radi dohodli na forme jeho správy, napr. prostredníctvom celoročnej objednávky na jej letnú a zimnú údržbu.
Akčný plán bude potrebné v čo najkratšom čase rozpracovať do podrobnejšej štruktúry tak, aby bolo možné začať s prípravou jednotlivých aktivít. Niektoré projekty si budú vyžadovať analýzu, projektovú prípravu, investičnú činnosť či spoluprácu s odborníkmi v danej oblasti. Myslím si, že je to ambiciózny, no dlhodobý plán, ktorý presahuje niekoľko volebných období. Odstrániť havarijný stav ciest a mostov, vybudovať modernú skladovú infraštruktúru soli prostredníctvom síl, ale aj modernizovať strediská údržby si vyžaduje kvalitný plán. Nevyhnutný je dobre pripravený harmonogram, správna prioritizácia jednotlivých projektov a zabezpečenie dostatočných finančných zdrojov. Verím, že sa nám veľkú časť týchto plánov podarí naštartovať a správne nastaviť tak, aby sme pri odpočte v roku 2026 mohli úspešne odprezentovať aj čiastkové výsledky našej práce.
zdroj: SÚC TTSK
