Hádzaná: Tréner Záhorákov Bojan Ćirić posiela odkaz fanúšikom
Rozhovor: Tréner hádzanárov HC Záhoráci Stupava/Malacky Bojan Ćirić je presvedčený, že december sa už nezopakuje, posiela aj odkaz fanúšikom.
Aj keď si tréner mužov Bojan Ćirić užíva dni voľna a sviatkov v kruhu rodiny, keďže v Srbsku oslavujú Vianoce 7. januára, našiel si na nás čas a poskytol pohľad na doterajší priebeh sezóny aj na to, čo očakáva od zvyšku sezóny v Niké Handball extralige.
Mužstvo má za sebou 13 zápasov s vyrovnanou bilanciou 6 výhier a prehier s jednou remízou a ziskom 13 bodov. Úprimne, mal si pred štartom sezóny niekde zapísaný cieľ, koľko bodov chceš mať na konci roka 2023?
Nemal som presný cieľ, ale myslel som si, že získame aspoň 15 bodov. Nikto nečakal, že získame 13 bodov, ale z mojej strany poviem, že súboje pred prestávkou boli zlé. Odohrali sme v závere 6 zápasov ak beriem aj pohár, z nich sme vyhrali iba jeden. Som z týchto výsledkov trochu sklamaný, ale napriek tomu nemôžeme o prebiehajúcej sezóne hovoriť ako o nepodarenej. Na jednej strane sme získali najviac bodov v doterajšej histórii klubu, na druhej boli zápasy, v ktorých sme mohli získať ďalšie body.
Začali ste naozaj výborne. Úvod sezóny sa nedá nazvať inak ako skvelý. Výhra v Hlohovci, domáce úspechy s ŠKP a Košicami a remíza v Topoľčanoch, na ktorú nadviazalo víťazstvo v úvode októbra v pohári u tohto súpera.
Výsledkovo to bolo v úvode naozaj veľmi dobré, ale už vtedy som avizoval, že nie som úplne spokojný s hrou, v ktorej boli rezervy. My máme mladý tím, ktorý hrá fyzicky náročnú hádzanú a využíva svoju rýchlosť. Ako postupovala sezóna, energia išla dole. To malo za následok aj čiastočný pokles disciplíny a prejavilo sa to aj na výsledkoch. Pre nás je teraz jedným z cieľov, aby sme zapracovali na disciplíne. Ja rozumiem, že chlapcom ešte chýbajú skúsenosti, ale ak sa chceme odraziť ešte vyššie a neuspokojiť sa, musíme sa zlepšiť práve v disciplíne. Máme to dobre nastavené, na prvé zápasy v januári by sme mali byť opäť v septembrovej fazóne. Na čom musíme zapracovať, aby sme v marci neboli v takej situácii, v akej sme boli v decembri.
Neuškodili možno trochu úvodné úspechy? Ustáli chalani v hlave, že zrazu hrali vyrovnanú partiu a dokonca dominovali s mužstvami, s ktorými predtým pravidelne prehrávali?
Môže to byť jedným z faktorov. Ale viac by som to videl v tom, že ako postupovali ligové súboje, chalani boli čoraz viac unavení. Asi najdôležitejším faktom bolo, že sa každý zápas hralo o niečo. Minulú sezónu sme mali dôležité zápasy a potom sme mali súboje, kde sme mohli iba prekvapiť. Teraz aj v zápasoch s Bojnicami či Novými Zámkami nastupujeme na palubovku s tým, že ideme vyhrať. Okrem zápasov s Prešovom a Považskou Bystricou, kde sme išli s cieľom podať dobrý výkon. Ale ešte aj v týchto dueloch sme mali v mysli, že možno dokážeme súpera zaskočiť. A to je veľmi náročné, ak mužstvu ešte chýbajú skúsenosti.
Musíme ísť do každého zápasu so 100 % energiou a toto sme v niektorých dueloch nezvládli nielen hráči, ale aj ja ako tréner. Nemyslím si, že by chalanom narástlo nezdravé sebavedomie. Možno sa niektorí veľmi rýchlo uspokojili a prejavila sa nejaká vnútorná spokojnosť či uspokojenie a nedali si pred seba ďalší cieľ. Ale to je svojim spôsobom prirodzený jav a som presvedčený, že na tom zapracujeme. Máme pred sebou zväčša veľmi ťažké zápasy, ale som presvedčený, že nezažijeme herne taký pád, ako sme to videli v decembri.
Bojan Ćirić – HC Záhoráci Stupava/Malacky Autor: Lucia Obžerová
Ďalšou kapitolou boli choroby a zranenia. Ty sa na to nerád vyhováraš, ale treba povedať, že najmä v závere sezóny chýbali najmä skúsení hráči a spojky.
Určite aj tento fakt zohral svoje v posledných dueloch. Spomeniem, že na pohárovom zápase s ŠKP sme mali až šesť dorastencov. Nerád sa vyjadrujem verejne individuálnym výkonom a celkovo k jednotlivcom, ale bez Marka (Vasovića) alebo s Markom sú to dva rozdielne tímy.
Teraz nejde o to, či je to alebo nie je náš najlepší hráč, ale presne zapadá do systému, ktorý hráme. On odrobí veľké penzum „špinavej“ roboty. Či už v obrane alebo ťahá rýchle protiútoky stredom, ktoré potom rozdáva svojim spoluhráčom. Zatiaľ v kabíne nemáme podobného hráča ako je on. Ak si to pozrieme štatisticky, máme v sezóne 6 výhier a iba jednu bez neho – zápas s Košicami a aj v ňom sme prehrávali 2:9.
Možno trochu otázka na telo. Spravil by si pri spätnom pohľade v zápasoch, ktoré Záhorákom výsledkovo a ani herne úplne nevyšli, niečo ináč? Priniesli ti z tohto hľadiska tieto stretnutia nejaké poučenie?
Mnoho zápasov nám utieklo tým, že sme nepremenili niekoľko vyložených šancí. Ale nie je to len v tom. Teraz viem, že by som aj ja spravil v zápasoch s Novými Zámkami a ŠKP Bratislava niektoré veci inak a tie súboje by sa možno skončili iným výsledkom. Nie len hráči, ale aj ja som urobil nejaké chyby a do budúcnosti sa musíme lepšie pripraviť najmä na závery stretnutí. V zápasoch, kde sme sa ťahali o gól sme to riešili individuálne, keď to zobrali chalani jeden na jedného. Toto si musíme do budúcna lepšie pripraviť. Keď chceš počuť môj názor, prehra s Novými Zámkami nebola prehra mužstva, ale moja. Treba to však zobrať, lebo na druhej strane boli ďalšie stretnutia, v ktorých naša taktika slávila úspech.
Ešte by som sa spýtal na inkasované góly. Samozrejme, čiastočne to vychádza z herného systému mužstva, ale predsa len Záhoráci inkasovali najviac gólov zo všetkých mužstiev – 430. Nie je to aj tým, že sú rezervy v defenzíve?
Opäť sa vraciame k fyzickej kondícii, ktorú som už niekoľkokrát spomínal a áno, vychádza to z veľkej časti aj z nášho herného štýlu. Spomeniem príklad, dostali sme v Martine 30 gólov. Ale za celý zápas mal súper 65 útokov, naši brankári si pripísali 20 zákrokov. V tomto prípade nemusí znamenať veľa gólov zlú obranu. Ale v záverečných dueloch pred prestávkou to už v obrane škrípalo. Vychádza to aj z toho, že títo hráči ešte nehrajú obranu „na pocit“ a skúsenosť. Hrajú to na fyzickú kondíciu a silu, keďže ide takmer všetko o mladých hráčov. Presne preto prišli viaceré chyby v obrane. Na defenzíve musíme pred ďalšou časťou popracovať. Aj preto sa v príprave zameriame predovšetkým na defenzívnu činnosť, ktorá bude tvoriť 80 % januárovej prípravy. Ak sa v tomto nezlepšíme, nenastane zlepšenie ani v druhej časti sezóny.
Od 27. januára príde kľúčové obdobie, keď tím do 9. marca čaká 7 zápasov. Ak teraz odhliadneme od zápasov s Považskou a Prešovom, doma vás čakajú Bojnice a Martin a trojica zápasov vonku – v Košiciach, Modre a Nových Zámkoch. V tabuľke majú Záhoráci na 9. Hlohovec náskok 5 bodov a tak je pred mužstvom ešte úloha bodovať, aby sa splnili predsezónne ciele. Čo očakávaš od základnej časti v roku 2024?
Hráči majú síce prestávku od spoločných tréningov, ale sú aktívny, majú predpísanú posilňovňu a udržiavanie kondície. Potrebujú si však od hádzanej vyčistiť hlavu a chalani mimo Slovenska si potrebujú oddýchnuť aj v domácom prostredí, kde neboli polroka. Od 9. januára už začíname spoločnú prípravu, počas ktorej nás čakajú dve prípravné stretnutia. Ostrý štart do sezóny bude 27. januára v Košiciach, čo pre nás môže byť veľmi dôležitý duel, ak by sme tam dokázali bodovať. Ak sa to nepodarí, nie je to katastrofa, ale mohli by sme tam veľa získať. A potom nás čaká kľúčový duel doma s Bojnicami. Z jednej strany som sklamaný, že sme sa v pohári nedostali ďalej, lebo podľa žrebu je vidieť, že bola reálna šanca na postup až do finále, na druhej strane by nás čakal pohárový duel medzi stretnutiami v Košiciach a zápasom s Bojnicami…
Keď sme už spomenuli sviatky, predstav trochu, ako vyzerajú tradičné Vianoce v tvojej domovine v Srbsku? Aké máte zvyky, aké tradične jedlá počas týchto sviatkov konzumujete?
Najväčšie sviatky slávime 7. januára. My ich trávime v kruhu rodiny, kde to tentokrát bude trochu iné ako po iné roky, keďže mi v septembri zomrela mama. Po takom dlhom odlúčení ich trávim v úzkom kruhu rodiny a s priateľmi. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že ja nikdy nedám hádzanú z hlavy, ale v týchto dňoch sa ju snažím čo najviac vytesniť. Čo sa týka jedla, my máme vo zvyku spraviť si jahňacinu. Máme takú tradíciu v rodine – ide sa spoločne na obed a večer pred Vianocami ideme do kostola. Pre mňa je dôležité stráviť tento čas v kruhu rodiny, čo mi pomôže psychicky pred druhou časťou sezóny.
HC Záhoráci Stupava/Malacky – fanúšikovia Autor: Lucia Obžerová
Nedá sa na záver nespomenúť fanúšikov, na ktorých ty nikdy nedáš dopustiť.
Samozrejme, na nich nemôžeme zabudnúť. Rád by som im posunul odkaz. To čo sme robili v závere sezóny nebolo dobré a bolo to cítiť aj od nich z tribún. Zápasy s Topoľčanmi a Hlohovcom boli úplne iné od všetkých ostatných duelov, čo sme zažili minulý rok. Každé poľavenie je cítiť, zvlášť pri divákoch akých máme my. V minulej sezóne, keď sme prehrávali v niektorých zápasoch o 10 či 15 gólov, vždy stáli za nami, keďže videli, že sme zo seba dokázali dostať maximum. Pri spomínaných dueloch síce môžeme rozprávať, že sme zo seba dostali všetko, ale nie je to pravda. Aj preto by som sa chcel našim fanúšikom ospravedlniť a povedať prepáčte. Sklamali sme ich, do týchto zápasov sme nedali všetko či už ja alebo hráči. Videl som, že oni to cítia. Chcem im dať slovo, že dostanú opäť tím, ktorý bojuje v každom zápase do poslednej sekundy. Toto nám chýbalo v niektorých zápasoch a už sa to nezopakuje.