F. Stano: V cestovnom ruchu zaostávame, ministerstvo môže byť prínosom
Rozhovor cestovný ruch: S návratom do normálneho života po uvoľnení pandemických opatrení sa pozornosť opäť čoraz viac sústredí na oblasť cestovného ruchu. Na Slovensku tento trend ešte zvýrazňuje pripravované založenie nového ministerstva zodpovedného za cestovný ruch a šport.
O viacerých aktuálnych témach a výzvach, ktoré stoja pred cestovným ruchom aj v našom regióne, porozprával pre portál NaZáhorí.sk výkonný riaditeľ Krajskej organizácie cestovného ruchu (KOCR) Turizmus regiónu Bratislava František Stano.
Uvedomujeme si resp. doceňujeme na Slovensku význam cestovného ruchu?
Na Slovensku si možno v plnej miere neuvedomujeme dôležitosť cestovného ruchu pre hospodárstvo a rozvoj regiónov. Práve cestovný ruch má potenciál stať sa hnacím motorom lokálnej ekonomiky vďaka nádhernej prírode a kultúrnemu dedičstvu, ktoré naše územie ponúka. Avšak, aj napriek tejto prirodzenej výhode, často zaváhame pri realizácii menších, no významných krokov, ktoré by mohli priniesť okamžité výsledky.
Namiesto toho, že sa zameriavame na megalomanské projekty a vytvárame rozsiahle stratégie, ktoré sa neskôr kvôli rôznym prekážkam a komplikáciám nerealizujú, mali by sme dávať prednosť praktickým a dosiahnuteľným iniciatívam. Častokrát sa výhovorky skrývajú za problematickú pozemkovú úpravu, neefektívne verejné obstarávanie, nepružné zákony alebo zmeškané príležitosti na čerpanie prostriedkov z európskych fondov.
Je na čase zmeniť tento prístup a začať konkrétne konať. Malé, ale premyslené a dobre implementované projekty môžu výrazne prispieť k rozvoju cestovného ruchu a posilniť tak ekonomiku na lokálnej úrovni. Práve tieto kroky nám pomôžu lepšie využiť potenciál, ktorý Slovensko má, a uvedomiť si skutočný význam cestovného ruchu pre našu krajinu.
Vieme sa porovnať aj s tým, ako to funguje v našom regióne a v iných štátoch?
V súvislosti s naším zaostávaním oproti susedným štátom v oblasti cestovného ruchu, je dôležité, poukázať na nedostatok medzirezortnej spolupráce a nedostatočné financovanie. Cestovný ruch ako seriózny ekonomický sektor si vyžaduje strategické investície, ktoré však na Slovensku neprichádzajú v dostatočnej miere.
Keď sa pozrieme na štátne investície do marketingu, Slovensko má v porovnaní s okolitými destináciami iba minimálny rozpočet. Aj keď nemôžem uviesť presné čísla, odhaduje sa, že naše investície do cestovného ruchu sú len zlomkom toho, čo vkladajú do tohto sektora napríklad Rakúsko, Maďarsko alebo Česká republika. V kontexte Európskej únie, kde hranice prakticky neexistujú, a z pohľadu turistov z ďalekých krajín, ktorí vnímajú náš región ako jedno veľké územie na preskúmanie, je konkurencieschopnosť zásadným faktorom. Naše susedné krajiny investujú do propagácie a rozvoja cestovného ruchu podstatne viac.
Investície sa však neobmedzujú len na marketing. Zahrňujú tiež prostriedky na vytváranie nových atrakcií, modernizáciu existujúcich zariadení, ako sú múzeá, ktoré sa transformujú na interaktívne technologické zážitky, nie len na vystavenie preparovaných zvierat za sklenenými stenami.
Krajiny, ktoré sú v oblasti cestovného ruchu úspešné, sa nespoliehajú na náhodu. Majú dobre premyslené ekonomické analýzy, ktoré dokazujú, že investície sa im vrátia nielen prostredníctvom priamych výdavkov návštevníkov v hoteloch či reštauráciách, ale aj cez množstvo sekundárnych príjmov spojených s dodatočnými službami. Zdá sa, že na Slovensku sa o týchto aspektoch a prínosoch cestovného ruchu nevedie dostatočná diskusia, a to by sa malo zmeniť, ak chceme v tejto oblasti napredovať a stať sa konkurencieschopnejšími.
Práve v tomto by mohlo byť nápomocné plánované ministerstvo, ktoré zoberie pod svoje krídla cestovný ruch a šport.
Plánované ministerstvo, ktoré sa má zamerať na sektor cestovného ruchu a športu, by mohlo priniesť významnú podporu a zlepšenie podmienok v týchto oblastiach. Je dôležité, aby sme sa zamerali aj na efektívny manažment turistických destinácií. S určitou dávkou závisti sa obzerám po iných štátoch, kde už existuje inštitucionálna podpora cestovného ruchu.
Pre nás predstavuje zriadenie takéhoto ministerstva splnenie dlhodobých očakávaní. K tejto iniciatíve pristupujeme s otvorenosťou, hoci zatiaľ nemáme úplne jasnú predstavu o tom, ako bude ministerstvo fungovať. V súčasnej chvíli sa eufória nekoná, pretože každý zámer sa nemusí nevyhnutne zmeniť na úspech. Napriek tomu dúfame, že tento krok bude skutočne prospešný.
Ide o revolučnú zmenu, ale je možné, že nebude mať vždy pozitívny vplyv. V mnohých aspektoch sa bude musieť stavať od základov. Keďže sme sa s takouto inštitúciou doteraz nestretli, bude zaujímavé sledovať, kým a ako sa nechajú inšpirovať tí, ktorí budú na čele ministerstva. Napokon však verím, že založenie ministerstva prinesie odvetviu cestovného ruchu a športu pozitívne výsledky.
Aktuálne sa v spoločnosti intenzívne diskutuje o udržateľnosti cestovného ruchu, ktorá predstavuje jednu z významných tém dneška.
Udržateľnosť v cestovnom ruchu je komplexná a fascinujúca oblasť, v ktorej postupne odhaľujeme, že jej dôležitosť a príťažlivosť siahajú ďaleko za bežné chápanie environmentálnych otázok. Často sa zamýšľame nad ekologickým aspektom, ktorý je síce kľúčový, ale udržateľnosť zahŕňa oveľa viac rozličných súvislostí.
Jedným z kritických aspektov je vnímanie cestovného ruchu komunitou, ktorá v danom regióne žije. Dlhodobé pozorovania z rôznych kútov sveta, vrátane slovenských turistických destinácií, ukazujú, že prehnaný turizmus či preplnenosť turistických stredísk môže výrazne znižovať atraktivitu lokalít. Tento fenomén vnáša rozbroje najmä vtedy, keď dochádza k rozporom medzi potrebami turistov a záujmami miestnych obyvateľov.
Rozhodujúce je nájsť rovnováhu, ktorá umožní rozvoj turizmu v harmónii s ochranou prírodného aj sociálneho prostredia a podporí prosperitu miestnych spoločenstiev. Preto je nevyhnutné, aby sa do procesu plánovania a riadenia cestovného ruchu aktívne zapájali všetci zainteresovaní aktéri a spoločne hľadali cesty k trvalo udržateľnému rozvoju tejto dynamicky sa rozvíjajúcej oblasti.
Môžete poskytnúť detailnejšiu analýzu predchádzajúcej odpovede?
Je dôležité, aby domáce obyvateľstvo bolo primárnym beneficientom cestovného ruchu, keďže ide o významný ekonomický sektor. Služby spojené s turistikou by mali prinášať do regiónu financie a napomáhať jeho rozvoju. Problém však nastáva, keď turistický ruch prekročí určitú únosnú hranicu a miestni obyvatelia sa začnú cítiť vytlačovaní a znevýhodňovaní. Napríklad, narastajúce ceny nehnuteľností a nájomného, ktoré sú dôsledkom preferencie krátkodobého prenájmu turistom ochotným zaplatiť viac za krátkodobé ubytovanie, negatívne ovplyvňujú tých, ktorí hľadajú dlhodobé bývanie.
Udržateľný cestovný ruch by mal prinášať prospech všetkým zúčastneným stranám. To znamená, že prosperita jednej skupiny by nemala byť na úkor inej. Všetci zainteresovaní by mali byť s výsledkami spokojní. Pozoruhodné je, že služby poskytované turistom, sú zväčša dostupné aj miestnym obyvateľom, snáď až na výnimku v podobe ubytovacích kapacít. Všetko, čo láka turistov, sú zároveň zdroje a služby, ktoré využívajú aj obyvatelia daného miesta.
To platí aj naopak. Čím viac je destinácia rozvinutá, čiže čím viac je obec alebo mesto prosperujúce, čisté a dobre udržiavané, tým viac pritiahne turistov. Príťažlivosť miesta nie je len o veľkých atrakciách, kvôli ktorým niekedy cestujeme neúmerne dlhé vzdialenosti.
Má podľa vás Slovensko dostatočný potenciál z hľadiska cestovného ruchu. Ako negatívny príklad uvediem, že nemáme more.
Slovensko možno nedisponuje všetkými druhmi prírodných atrakcií, avšak vyniká rozmanitosťou a krásou prírody, ktorá je rozptýlená po celom území krajiny. Napriek tomu si nie sme schopní túto prednosť v plnej miere uvedomiť a využívať. Tento rozpor by som mierne expresívne označil tak, že počas jedných prázdnin sa zdá, akoby sme sa sústredili len v niekoľkých vybraných dolinách. Kľúčom k lepšiemu využitiu našich prírodných pokladov, by bolo distribuovať turistický ruch rovnomernejšie. To by nielenže znížilo záťaž na prírodu, ale zároveň by poskytlo pracovné príležitosti ľuďom v rôznych častiach Slovenska. Návštevníci by tak mohli prispieť k miestnej ekonomike, keďže by u nich našli ubytovanie, stravovanie a ďalšie služby.
Nemôžeme diktovali ľuďom, kde by mali tráviť svoje dovolenky. Ako teda môžeme ovplyvniť ich rozhodnutia?
Je nevyhnutné, aby sme sa na tomto úsilí spoločne podieľali – verejné inštitúcie, súkromný sektor aj ostatné organizácie z oblasti cestovného ruchu.
Kľúčovým cieľom je vybudovanie efektívnej infraštruktúry, čo je zároveň jednoduché aj komplexné poslanie. Významnú úlohu tu zohráva doprava, ktorej rozvoj si vyžaduje značné finančné investície. V súčasnosti čelíme problému s preťažením najobľúbenejších turistických destinácií automobilovou dopravou. Tento problém je však často dôsledkom nedostatočnej alternatívy v podobe verejnej dopravy.
Ak zabezpečíme, aby sa návštevníci mohli do týchto lokalít dostať vlakom alebo iným spôsobom hromadnej dopravy pohodlne a bez zbytočných časových strát, je veľmi pravdepodobné, že mnohí z nich uprednostnia tieto možnosti pred cestovaním autom. Je to o poskytnutí atraktívnych, ekologických a efektívnych alternatív k individuálnej automobilovej doprave, ktoré prispejú nielen k zvýšeniu komfortu cestovania, ale aj k ochrane životného prostredia a udržateľnému rozvoju turistiky.
Pri zmienke o infraštruktúre, nemôžeme obísť tému cyklotrás, ktorá je pre Slovensko v oblasti cestovného ruchu významnou výzvou.
Hoci sa zdá, že s pravidelnosťou dochádza k výstavbe nových úsekov cyklotrás, v kontexte celkového prepojenia a dostupnosti sú tieto snahy stále neadekvátne. Je nevyhnutné, aby sa štát, prípadne jednotlivé regióny, rozhodli seriózne investovať do tejto oblasti, pretože malé obce či podnikatelia, nehovoriac o jednotlivcoch, často nedisponujú potrebnými zdrojmi na realizáciu takýchto projektov.
V mnohých lokalitách Slovenska je situácia nasledovná: nájdeme tu úsek cyklotrasy dlhý dva kilometre, za ním nasleduje prázdny úsek bez vybudovaného chodníka, a potom, o desať kilometrov ďalej, ďalších pár kilometrov cyklotrasy. Hoci to môže znieť na prvý pohľad zábavne, v realite táto nesúvislosť výrazne brzdí možnosti rozvoja cykloturistiky a sťažuje vytvorenie uceleného a atraktívneho systému cyklotrás, ktorý by mohol prilákať domácich aj zahraničných turistov.
Vieme úroveň cyklistickej infraštruktúry porovnať s okolitými krajinami?
Dovoľte mi zdieľať s vami jednu poučnú skúsenosť, ktorú som nadobudol počas mnohých rokov pôsobenia v odvetví cestovného ruchu. Približne pred desiatimi rokmi, na medzinárodnej konferencii venovanej cezhraničnej spolupráci, kolegovia z južnej Moravy s hrdosťou oznámili, že úspešne dokončili dlhodobý projekt výstavby cyklotrás. Tento projekt bol financovaný štátom s podporou prostriedkov z európskych fondov a na strane štátu sa práce už celkom uzavreli. Všetky trasy boli hotové a pripravené na ďalší rozvoj.
Avšak rakúski partneri, ktorí sedeli priamo za mnou, si medzi sebou vymieňali úsmevy a komentáre, poukazujúc na to, že hoci Moravania majú už vybudované cyklotrasy, chýba im okolitá infraštruktúra. V Rakúsku boli podobné trasy vytvorené už skôr a postupne k nim pribudla bohatá infraštruktúra vrátane miest na oddych a možností občerstvenia, ktoré značne prispeli k atraktivite týchto trás.
Teraz, o desať rokov neskôr, musím konštatovať, že u nás stále nie sú cyklotrasy v takom stave, ako boli vtedy na Morave. Zatiaľ čo naši západní susedia za uplynulé desaťročie pridali k svojim trasám mnoho prvkov infraštruktúry, ktoré výrazne zvýšili ich príťažlivosť a prispeli k rozvoju cestovného ruchu v danej oblasti. Táto skúsenosť nám pripomína, aké dôležité je myslieť dopredu a integrovať komplexnú infraštruktúru, ktorá podporí a zlepší celkovú užívateľskú skúsenosť.
