História a súčasnosť Záhorskej Bystrice


Záhorská Bystrica leží na úpätí Malých Karpát. V roku 1972 pričlenená k hl. mestu Bratislava za účelom rozvoja hlavného mesta smerom na severozápad. Začala tak jednu z najvýznamnejších udalosti svojich dejín. Katastrálne územie svojou rozlohou predstavuje štvrté najväčšie územie spadajúce pod mesto Bratislava. Vyznačuje sa svojím trojuholníkovým tvarom.

Prvá zmienka v roku 1314

Záhorská Bystrica sa po prvý raz spomínala v roku 1314 v darovacej listine uhorského kráľa Karola I. Róberta. V minulosti sa označoval ako Pistrich, Byzhrycza, po maďarsky Besztercze, po nemecky Bissternitz alebo Wisternitz. Dedina bola poddanskou osadou stupavského panstva.

zdroj: Záhorská Bystrica MČ

V roku 1377 ju uhorský kráľ Ľudovit I. Veľký daroval paulínom z Marianky. Začiatkom 16. storočia patrila časť obce k stupavskému panstvu, časť vlastnili marianskí paulíni. Keď Gašpar Szerédy dostal do vlastníctva stupavské panstvo od uhorského kráľa Ferdinanda I. , Záhorská Bystrica sa stala trvalou súčasťou stupavského panstva. Ako jednu z prvých obcí ju postupne začali osídľovať kolonisti z Chorvátska, neskôr roľníci z Moravy, Rakúska a zo susedných panstiev. V daňovom súpise z toho obdobia sa Záhorská Bystrica označuje ako Bystrica, dedina Slovákov a Chorvátov.

Významná poľnohospodárska produkcia

V rokoch 1624-1752 bola Záhorská Bystrica farnosťou aj pre obyvateľov Lamača, čo znamenalo zblíženie oboch dedín napriek tomu, že mali rôznych zemepánov. V 18. storočí obec získala povesť najbohatšej dediny záhorskej časti Bratislavy. Mala nielen veľký počet obyvateľov (1 503), ale aj významnú poľnohospodársku produkciu. Umožňovali to priaznivé pôdne a klimatické podmienky, vhodné na pestovanie rôznych plodín.

zdroj: Záhorská Bystrica MČ

Kifle, zelé, ovocie a vinič

Bystričania boli známi jej pestovaním a predajom v Bratislave a vo Viedni. Poľnohospodárstvo a chov hospodárskych zvierat bol v období súkromného hospodárenia hlavným zdrojom obživy. Známe sú najmä špeciálne pestované zemiaky – kifle (rohlíčky) a samozrejme výborná kapusta – zelé. V okrajových častiach chotára – Strmé vŕšky, Dievčí hrádok, Boháčky, Kerepušky, Piesky, Vrchná a Dolná hora sa pestovalo ovocie a vinič.

zdroj: Záhorská Bystrica MČ

Pričlenenie k Bratislave a súčasnosť

Záhorská Bystrica bola v roku 1972 pričlenená k Bratislave. Ale aj napriek tomu si stále zachováva svoj vidiecky charakter a tradície. Viacerí Bystričania stáčajú med, pestujú obilie, turešinu, zemiaky, zelé alebo vinič. Ak máte šťastie, medzi ročnými obdobiami môžete zachytiť žatvu, tradičné tlačenie kapusty, vyorávanie zemiakov, alebo oberanie hrozna.
zdroj: Záhorská Bystrica MČ

Pamiatky Záhorskej Bystrice

K pamiatkam patrí barokový kostol sv. Petra a Pavla, alebo tradičná architektúra v podobe malých modrých domčekov. Bratislavský lesopark, pútnické miesto Marianka, ale aj neďaleký hrad Pajštún sú skvelým miestom na turistiku či  bicykel v prekrásnom lesnom prostredí. Na svoje si určite prídu milovníci vína či piva, chutnej kávy alebo tradičnej domácej kuchyne.
zdroj: Záhorská Bystrica MČ

Stručné informácie

Prvá písomná zmienka:  25. júla 1314

Rozloha:  32,3 km

Počet obyvateľov:  7493 (k 15.12.2023)

Nadmorská výška:  175 m n. m.

zdroj: MČ Záhorská Bystrica


Pridaj komentár