Kam chodili Kúcania na púte?
V rámci ľudovej zbožnosti pod vplyvom barokovej rekatolizácie sa od 18. storočia tešili v širokých vrstvách dedinského obyvateľstva púte. Boli jednak príležitosťou navštíviť vzdialenejšie kraje, cestou vidieť, kus sveta, duchovne sa posilniť a povzniesť a na jarmokoch, ktoré bývali súčasťou pútí kúpiť aj čosi pre tých, čo zostali doma.
Matej Hések rukopis o Kútoch
Ako uvádza Matej Hések vo svojom rukopise o Kútoch, tunajší obyvatelia navštevovali pútnické miesta v blízkom i vzdialenejšom okolí. Na Záhorí to boli lokality Mariatál, Šaštín, Sekule a čiastočne i Skalica, na Morave Vamberice a Žarošice a v Rakúsku Mariazell i bližší Zistersdorf – po slovensky Čiščiov.
Trhové a pútnické miesto Šastín
Najbližším pútnickým i trhovým miestom, kde sídlila aj správa panstva a archidiakon, bol Šaštín, s milostivou sochou Sedembolestnej. Pri príležitosti 300. výročia pútnického miesta v roku 1864 sa tu konala veľká slávnosť. Prebehla totiž dostavba chrámových veží a počas slávnosti tu udeľoval uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál Ján Scitovský sviatosť birmovania pre mládež Šaštínskeho dekanátu, a teda i z Kútov.
Špecifikosť pútí do Mariatálu
Špecifikom pútí do Mariatálu bola vzdialenosť od Kútov, takže púť trvala dva dni. Ešte za prve ČSR sa zachovával zvyk, keď v prvý deň Kúcania dorazili do Malaciek, kde mali nocľah a vykonali si pobožnosť na tunajších Svätých schodoch. Do Mariatálu prišli v nasledujúci deň a späť domov sa vracali zväčša vlakom cez Devínske Jazero. Mariatál, resp. Marianka je inak najstarším pútnickým miestom v celom bývalom Uhorku, veriaci sem začali putovať už v 14. storočí.
Púť Kúcanov na Velehrad
Napokon, známa a podrobne opísaná je aj manifestačná púť Kúcanov na Velehrad začiatkom júla 1863 pod vedením Andreja Radlinského, a to pri príležitosti osláv 1000. výročia príchodu slovanských vierozvestov sv. Konštantína – Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
zdroj: HÉSEK, Matej: Kúty – archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis. Záhorské múzeum v Skalici.
Fotografia zo súkromného archívu pani Anny Ondriskovej.
zdroj: HÉSEK, Matej: Kúty – archeologický, historický, etnografický obraz od najstarších čias do roku 1918. Rukopis. Záhorské múzeum v Skalici.