V roku 2023 pripadá prvá adventná nedeľa na 3. december a posledná na 24. december.

Advent alebo adventné obdobie je prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená 4 nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce.

Advent sa začína prvou adventnou nedeľou, ktorá môže pripadnúť na ktorýkoľvek deň medzi 27. novembrom a 3. decembrom, tento deň je zároveň začiatkom cirkevného roka. Toto obdobie môže trvať 22 až 28 dní a končí sa po západe slnka na Štedrý deň.

Posledná adventná nedeľa sa môže prekrývať zo samotným Štedrým dňom, ako je to tento rok.

Adventné obdobie 2023

• Prvá adventná nedeľa 3. 12. 2023

Na prvú adventnú nedeľu zapáľte prvú sviečku, tzv. Sviecu prorokov. Je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista.

• Druhá adventná nedeľa 10. 12. 2023

Na druhú adventnú nedeľu sa zapaľuje druhá sviečka, tzv. Betlehemská, ktorá reprezentuje lásku a predstavuje jasličky. Je čas poslať vianočné pohľadnice!

• Tretia adventná nedeľa 17. 12. 2023

Na tretiu adventnú nedeľu sa zapaľuje tzv. Pastierska sviečka, ktorá vyjadruje radosť z toho, že pôst aj čakanie na najkrajšie sviatky roka je takmer na konci. Naučte sa s deťmi vianočné koledy a piesne!

• Štvrtá adventná nedeľa 24. 12. 2023

Ako sa oslavuje advent

Okrem pôstu sa advent vyznačuje rôznymi zvykmi. V minulosti bolo charakteristické domácimi prácami, ale bielili sa aj fasády domov a upratoval sa celý interiér domácnosti. Dokonca sa nekonali ani svadby a zábavy.

Adventný veniec – Neodmysliteľnou súčasťou každej domácnosti je aj adventný veniec, na ktorom sú štyri sviečky. Zapaľujú sa postupne, teda každá z nich pripadá na jednu adventnú nedeľu.

Adventný kalendár – Tento prvok vznikol ešte v 19. storočí v prostredí evanjelickej cirkvi. Prvé adventné kalendáre sa kreslili jednoduchou kriedou, neskôr formou sviečkových vencov. Predchodca adventného kalendára aký poznáme dnes vznikol kvôli deťom, aby im skrátil čakanie na Vianoce. V minulosti začínal od 6. decembra, keďže ho väčšinou deťom doniesol Sv. Mikuláš. Dnes už ide viac o komerčný výrobok, ktorý je väčšinou z čokolády a kalendár sa začína 1. decembrom.

“Magické dni” v advente

Ondrej (30. november) – V minulosti si počas tohto dňa slobodné dievčatá nechávali predpovedať, kedy sa vydajú a aké povolanie bude mať ich nastávajúci. Zvykom bolo aj hrabanie dna potoka alebo liatie olova.

Barbora (4. december) – Počas tohto dňa sa trhali vetvičky zo stromov a keď do Vianoc pekne rozkvitli, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá.

Mikuláš (6. december) – Na Mikuláša dostávajú dobré deti sladkosti, zlé naopak uhlie alebo štrk. Zvykom je položiť do okna vyčistenú čižmu, v ktorej si deti odmenu alebo trest ráno nájdu. Mikuláš bol však skutočný človek, ktorý sa narodil v roku 250 do veľmi bohatej rodiny. V dospelosti pomáhal chudobným, celý svoj majetok rozdal a stal sa biskupom.

Lucia (13. december) – Slovenské legendy považujú Luciu za najväčšiu zo všetkých bosoriek. Príbeh hovorí, že keď ju ľudia chceli upáliť ako bosorku, nič sa jej nestalo a žila ďalej. Deň pred Luciou sa zvykne jesť cesnak, ktorý má chrániť ľudí pred zlými duchmi.  V minulosti si ľudia od Lucie až do Vianoc vymetali každú izbu v dome či dokonca aj stajne metličkou a kropili ich svätenou vodou. Dodnes sa ľudia držia príslovia: „Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc“.

Štedrý deň (24. december) – Zavŕšením adventného obdobia sú vianočné sviatky a Štedrý deň.

Advent a jeho pôvod

Adventné obdobie alebo skrátene advent, je prvá časť takzvaného cirkevného roka rímskokatolíckej cirkvi. Skladá sa zo štyroch adventných nedieľ ešte pred narodením Ježiša Krista, zároveň sa môže posledná adventná nedeľa prekrývať so samotným Štedrým dňom.

Toto obdobie sa vyznačuje oddychom a duchovnou prípravou na samotné Vianoce. Slovo advent pochádza z latinského slova adventus – príchod a jeho začiatky siahajú až do 4. storočia. V tomto čase bol advent rozdelený až na šesť adventných nedieľ.

Na klasické štyri týždne, respektíve nedele ich stanovil až rímsky pápež Gregor Veľký. V slovenskej ľudovej kultúre mal advent magický charakter obdobia, kedy môžu nadprirodzené sily pozitívne alebo negatívne ovplyvniť budúcnosť.

S tým súviseli aj rôzne povery a obyčaje ako veštenie, vinšovanie a podobne. Tradičné adventné obdobie má kajúci charakter a chápe sa ako čas pokánia, ako je to napríklad pri pôste. V nedávnej minulosti sa vyznačoval obdobím domácich prác, ako pranie peria, šitie, štrikovanie, tkanie a podobne. Advent sa bral ako pokojnejšie obdobie po jesennej žatve, kedy boli kratšie dni a dlhšie noci.

zdroj: sk.wikipedia.org