Ako vznikali názvy obcí a miest okresu Skalica?

Už ste niekedy premýšľali o pôvode názvu vašej obce alebo mesta? Táto otázka môže byť zdrojom fascinujúcich príbehov a historických súvislostí. Prehľadný a detailný rozbor vzniku názvov miest v okrese Skalica predstavil Michal Jozefovič v minulosti na stránkach časopisu Záhorie.

Jeho práca ponúka hlboký vhľad do etymológie a historického vývoja, ktorý obohacuje naše chápanie lokálnej identity a dedičstva. Výskum menovania miest je viac než len akademickou záležitosťou – je to cesta k lepšiemu porozumeniu kultúry a tradícií, ktoré formujú základy našej spoločnosti.

Adamov

Pôvodne Adamfalva (1696), Adamov je dnes časťou katastra obce Gbely. Názov vychádza z osobného mena Adam a je doplnený typickou obyvateľskou príponou –ov. Tento slovný základ sa objavuje aj v názvoch ďalších obcí, ako sú Adamov v Česku či Adamovce na Slovensku.

Brodské

Historicky sa názov obce vyvíjal od Barachka (1317), cez rôzne variácie ako Baraska, Brachka, Broczke, Brozke, až po súčasný tvar Brodské (od roku 1920). Podľa odborníkov K. Palkoviča a R. Krajčoviča je názov odvodený od slova brod, čo je plytké miesto na rieke umožňujúce prechod na druhý breh. Prídavné meno brodské označuje oblasť v okolí brodu. Obce s podobným názvom na Slovensku zahŕňajú Čierny Brod, Kráľov Brod, Brodzany a Krásny Brod.

Búdkovany

Táto lokalita je dnes súčasťou katastra obce Radimov. Názov vznikol od slova búdka, čo je jednoduché prístrešie. Obce s podobným názvom zahŕňajú napríklad zaniknutú obec Budkovany v Česku a Budkovce na Slovensku.

Cunín

Prvá zmienka o osade Cunín pochádza z roku 1585 (Czwnyn). Názov môže byť datovaný do obdobia vzniku názvov Hodonín a Unín, pričom je odvodený od slova cún, ktoré označuje tenký výbežok, napríklad viniča.

Dubovce

Obec vznikla v roku 1954 spojením obcí Vlčkovany a Vidovany. Pomenovaná je podľa dubového lesa, pričom vo Vlčkovanoch sa nachádza lokalita s názvom Dubník. Prípona –ovce je tvorená analogicky podľa názvu susedných Radošoviec. Medzi obce s podobným názvom patria Dubová, Dubovany, Dubové, Dubovec a Dubovica.

Gbely

Záznamy o obci siahajú do roku 1392 (Kubel, Kebel), neskôr Bely (1452) a Gbelly (1773). Názov je odvodený od slova gbel, čo je drevená nádoba na rôzne použitie, napríklad na zváranie šatstva alebo skladovanie obilia. Podobný názov nesú Gbelce na Slovensku a Praha-Kbely v Česku.

Holíč

Prvá zmienka (1217) poukazuje na názov Wywar, ktorý je pravdepodobne lexikálnym antonymom k starému hradu. Názvy ako Alba Eclesia, Weszkumkerch a Wessumkirch sú odvodené od bieleho kostola, ktorý je zobrazený aj v erbe Holíča. Vizvar odkazuje na vodný hrad. Mesto Holíč (z roku 1322 ako Holicz) dostalo meno pravdepodobne podľa holého vrchu, ktorý bol bez porastu.

Chropov

Pôvodný názov Rupow (1262) sa vyvinul cez Horpo (1297), Kropov (1394), až po Chropow (1773). Podľa R. Krajčoviča je názov odvodený od slovesa rupnúť. Iná teória navrhuje odvodenie od praslovanského slova grb_, znamenajúce kopec alebo hrboľ. V okolí sa nachádza vrch Chrápač, ktorý by mohol byť pôvodom názvu. Maďarský názov Sziklabánya (skala) je pravdepodobne odvodený od toponyma Kamenec.

Kátov

Historické záznamy (1452 Kaatho) poukazujú na viaceré teórie pôvodu názvu. Môže byť spojený s povolaním kata, čo naznačuje blízke oronymum Šibenica. Iná možnosť je, že názov vznikol od slova kati, čo znamená vyklčované miesto. Teória odvodená od kmeňa Kvádov je považovaná za menej pravdepodobnú.

Kopčany

Historicky (1392 Kopchan, 1808 Kopcsány) sú pomenované podľa slova “kopec” – čo znamená spevnenú hromadu kamenia upravenú v podobe hraničného míľnika, ako uvádza R. Krajčovič. Názov obce teda pravdepodobne odkazuje na jej geografickú charakteristiku. Obce, ktoré zdieľajú tento základ slova, zahŕňajú Zemplínske Kopčany a časť Kopčany v Bratislave.

Koválovec

V histórii označovaný ako 1394 Kiskowalow, 1471 Kovalovcze, 1773 Kovalovecz má názov odvodený od povolania kováča – remeselníka, ktorý pracuje s železom, vyrába rozličné kovové predmety a podkúva kone. V súčasnom nárečí sa používa termín “kovár”, zatiaľ čo “koval” je považovaný za reliktný tvar. Obce, ktoré nesú tento názov alebo sú s ním spojené, sú Koválov, Kovarce a Kováčová.

Letničie

(1392 Kachfalua, 1532 Lethnyche, 1773 Letnicze) má názov, ktorý V. Petrovič interpretuje ako odvodený z nemeckého slova “Lache” – mláka, súvisiac s močaristým terénom oblasti. R. Krajčovič neskôr vysvetľuje názov obce pomocou slova “letničie”, ktoré znamená zelený porast alebo krmivo pre dobytok v podobe otiepok.

Lopašov

(1297 Lapichoz, 1392 Lapassow, 1452 Lopassowecz, 1773 Lopassow) má názov, ktorý R. Krajčovič spája so starou loveckou terminológiou a slovami “lapnúť” alebo “lopnúť”, čo znamená prekvapujúco chytať alebo “sadnúť na lep”. Existuje tiež možnosť, že názov môže byť odvodený od apelatíva “lopúch” alebo vlastného mena Lopaš/Lapaš. Obce s podobnými názvami zahŕňajú Lopušné Pažite, Lopúchov, Dolný Lopašov a Malý Lapáš.

Močidľany

(1392 Mochilan, Macholan, 1452 Moczidlan, 1489 Mochydleny, 1773 Mocžidlany) majú názov, ktorý odkazuje na močidlá – močaristé miesta alebo miesta na močenie ľanu a konopí. R. Krajčovič vysvetľuje zmenu v zápise -dl- na -l- ako vplyv chorvátskeho obyvateľstva, ktoré sa sem prisťahovalo, hoci dôkazy o tomto etniku sú z neskoršieho obdobia.

Mokrý Háj

(1583 kis Senkwicz alias Mokra Vesz, Horvátfalu 1591, Harvaty za Hájem, 1696 Mokrihaj) má názov odvodený od slov “mokrý” a “háj”, čo znamená vlhký mladý les alebo hora. Maďarsko-nemecký názov kis Senkwicz naznačuje zamestnanie obyvateľov ako výčapníkov, zatiaľ čo Horvátfalu poukazuje na južnoslovanský pôvod obyvateľov. Príklady obcí s podobnými názvami zahŕňajú Mokrá Lúka, Mokroluh, Mokrance, Podhájska, Hájske a Háj.

Oreské

(1392 Orisi, 1452 Orosse, 1489 Oressany, 1773 Oressko) poukazuje na spojenie s orechmi a oreším – miestom s orechovými sadmi. Maďarské preklady ako Diosvár, Kisdios tiež reflektujú túto súvislosť. Obce ako Orechová Potôň, Horné Orešany a Orechová sú s týmto názvom spojené.

Petrova Ves

(1392 Peterfalua, 1489 Pethrowawez) má názov, ktorý podľa legendy vznikol podľa uhorského šľachtica Petra Varádyho. Obce s príbuznými názvami zahŕňajú Petrovice, Petrová, Petrovany, Karlova Ves a Pavlova Ves.

Popudiny

(1392 Popudyn, Pabagian, 1489 Popwdiny, 1773 Popudiny) môžu mať názov odvodený od slova “púť” s predponou, ktorá spresňuje, že ide o osadu pozdĺž cesty. R. Krajčovič predpokladá odvodenie od slovesa “popudiť”, čo by mohlo byť starým loveckým termínom.

Prietržka

(1392 Nemetpreters, Chehpreters, 1395 Petres alia Petres, 1498 Kysprythors, 1773 Prietrska) je názov, ktorý sa objavuje v historických záznamoch už od roku 1392. Podobný záznam je zachytený aj pre Prietrž (okres Senica) a Prietržku (okres Skalica). Oba slovné základy sú odvodené od apelatívu “prietrž”, ktorý označuje terénnu trhlinu, roklinu alebo medzeru.

Radimov

(1773 Radimow) sa prvýkrát spomína v roku 1392. Názov obce je odvodený od osobného mena Radim s prídavkom obyvateľskej prípony “-ov”, čo naznačuje miesto spojené s ľuďmi nesúcimi toto meno.

Radošovce

(1297 Rasolyz, 1392 Rachowch, 1452 Radocolz, 1473 Rassich, 1493 Radochowcze, 1773 Radocžovcze) je názov, ktorý, podľa názoru R. Krajčoviča, pramení z mena rodiny Radiči (Radziči), Radočovci, Radošovci. Títo obyvatelia boli pravdepodobne príbuzní s osobou menom Rad-, Radoč alebo Radoš. Podobné názvy ako Radošovce, Radošina, Radošinka naznačujú spojenie s týmto menom.

Skalica

(1217 Zaculcza, 1256 Zakolcha, 1398 Sakolcha, 1431 Galicz, 1773 Skalicza) má názov, ktorý pravdepodobne vznikol podľa charakteristickej skaly v okolí, ktorá ovplyvnila aj pomenovanie susedných lokalít. Chotárny názov “Na skale” a kameňolom, z ktorého pochádzajú materiály na výstavbu veľkomoravského hradiska “Valy” pri Mikulčiciach, sú dôkazmi spojitosti s týmto prírodným prvkom. Obce s podobným názvom zahŕňajú Skalka nad Váhom a Skalité. Prípona “-ica” sa objavuje aj v názvoch Senica, Jablonica, Strážnice a ďalších.

Trnovec

(1548 Thernowawes, 1773 Trnowecz) má názov odvodený od tŕňového porastu v oblasti. Pri univerbizácii došlo k zmene rodu z ženského na mužský, z “tá Tŕňová Ves” na “ten Trnovec”.

Unín

(1392 Wny, 1395 Wnyn, 1452 Wnyn, 1773 Unin) leží pri zaniknutom hradisku Zámčisko a má názov s príponou “-in”, ktorá naznačuje starobylý pôvod. Môže byť spojený s praslovanským apelatívom “un-“, označujúcim niečo veľké alebo dobré, alebo s majetkom rodu Una, spomínaného v Zoborskej listine z roku 1111. Podobný názov má aj obec Únovce.

Vidovany

(1392 Wydowan, 1452 Wydowan, 1553 Widuan, 1556 Vydowen, 1773 Widowany) sú, podľa rozčlenenia “Vid-ov-any”, pomenované podľa vlastného mena Vít (svätý Vít). Dôkazom je kopec s kaplnkou sv. Víta v katastri Viesky (dnes časť Radošoviec), pod ktorým pramení potok tečúci Vidovanmi. V erbe obce zo 17. storočia je zobrazený lev, ktorý je jedným z atribútov sv. Víta. R. Krajčovič uvádza, že názov môže byť odvodený aj od privlastňovacieho mena Vidov, čo je ľudová forma mena Vít alebo Víto.

Vieska

(zaznamenaná v rokoch 1392 ako Kysfalua, 1395 ako Kysfalu alebo Wesko, 1452 ako Lackowawyska, 1489 ako Wezka, 1773 ako Weska, 1808 ako Wieska) je jedným z najčastejších názvov sídel na Slovensku, odkazujúcim na malú dedinu. Meno Lackowawyska odkazuje na krstné meno významnej osoby, možno zakladateľa alebo richtára obce, čo dnes pripomína aj priezvisko Lackovič. Deminutívna forma názvu naznačuje, že Vieska bola menšia než susedné osady. Podľa lingvisty R. Krajčoviča termín označuje malú osadu obývanú jedným rodinou alebo príbuzenstvom, pričom k názvu bola pridaná zmenšujúca prípona -ka. K obciam s podobným názvom patrí Nová Vieska, Gregorova Vieska či Vieska nad Blhom.

Vlčkovany

(dokumentované v rokoch 1392 ako Wolchkfalwa, 1452 ako Wulczkowan, 1532 ako Wylchkowany, 1773 ako Vlcžkowany) odvodzujú svoj názov od slova vlk. Tento motív sa objavuje aj v názvoch iných lokalít, ako sú Vlčí dol v Radošovciach a Na vlčích jamách v Uníne. Podobne sú inšpirované aj názvy ďalších slovenských obcí ako Vlky, Vlkovce, Vlčkovce či Vlčany. V maďarskom názve Farkashely z roku 1913 je tiež zreteľná súvislosť s vlkom. R. Krajčovič predpokladá, že názov obce pochádza od obyvateľského mena Vlčkované, ktoré je odvodené od privlastňovacieho mena Vlčkov, naznačujúce vlastníctvo určitého dvora alebo majetku s menom Vlček.

Vratišov

zaniknutá osada zaznamenaná najneskôr v 14. storočí, svoj názov odvádza od propria Vratiš alebo Ratiš, s možnými paralelami k Ratiškoviciam v Česku alebo Radiši v Bánovciach nad Bebravou a súvisom s obcou Vrádište.

Vrádište

(z roku 1392 ako Wratna, 1395 ako Wartna, 1432 ako Wrazisscie či Wrathna, 1773 ako Wradiste) je podľa ľudovej etymológie miestom, kde sa nachádzala mýtna stanica pri rieke Morave. Mýto tu vraj vrátilo každého, kto neprešiel colnou kontrolou. Š. Ondruš interpretuje názov obce z indoeurópskeho koreňa *wort a praslovanského *vrat ako pletenú ohradu. R. Krajčovič však vidí pôvod názvu v slove vráta, čo znamená mýtnu alebo cestnú závoru.

Zdroj: Záhorské múzeum