Cenu slobody Antona Srholca udelil Trnavský samosprávny kraj (TTSK) po tretíkrát. Jednou z ocenených bola in memoriam Hedviga Rozborová za statočnosť v období komunistickej totality.
Bola jednou z dvoch obetí vzbury obyvateľov obce Borský Sv. Mikuláš proti komunistickému režimu v roku 1949. V roku 1949 založil komunistický režim v Československu tzv. Katolícku akciu. Mala združiť kňazov a občanov do akejsi prorežimovej alternatívy voči Cirkvi.
V deň slávnostnej vysviacky dvoch novokňazov prišiel do obce komunistický agitátor, ktorý navádzal veriacich na vstúpenie do tzv. Katolíckej akcie. Zhromaždení mu odporovali a došlo aj k jeho fyzickému napadnutiu. V reakcii na to bolo do obce povolaných 40 príslušníkov ŠTB, ktorý mali na základe pokynu ÚV KSČ pre výstrahu exemplárne potrestať niekoľko osôb.
V obave, že odvlečú aj kňaza sa pred kostolom zhromaždilo 1000 až 1500 ľudí. Vtedy Hedviga Rozborová z pošty zatelefonovala do Šajdíkových Humeniec a vyzvala obyvateľov, aby tiež prišli brániť kňaza. Štátna moc v reakcii mobilizovala tristo člennú pomoc z radov SNB a milícií, ktorí zhromaždených ľudí surovo zbili pažbami zbraní a obuškami. Po rozohnaní davu v oboch dedinách zbili každého, koho stretli. Celkovo zadržali 58 osôb, z nich 6 poslal súd do väzenia.
Do väzby bola vzatá aj Hedviga Rozborová, ktorú okresný prokurátor obžaloval z toho, že robila spojku s obyvateľmi Šajdíkových Humeniec a že bola „návodkyňou“ tlupy ozbrojených vzbúrencov, čím spáchala Zločin vzbury. Brutálne vyšetrovanie a psychický tlak spôsobili, že ju v kritickom zdravotnom stave museli eskortovať do nemocnice v Bratislave, kde 6.1.1950 zomrela. Ako príčina smrti bola uvedená „zápal stredného ucha.”
Meno Hedvigy Rozborovej sa nachádza medzi menami prenasledovaných a umučených komunistickým režimom na tabuli Pamätníka politických väzňov v Ružinovskom cintoríne. Návrhom na jej ocenenie si zároveň pripomíname statočnosť a obete všetkých obetí totalitného komunistického režimu.
Ďalšími ocenenými boli spisovateľ a redaktor Rádia Slobodná Európa Michal Lošonský, vysokoškolský pedagóg a politológ László Öllös a vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok.
„Cenu sme tento rok udelili štyrom osobnostiam. Aj týmto spôsobom sme vyzdvihli a spopularizovali ich mimoriadny prínos k ochrane ľudských práv, k upevneniu demokracie a právneho štátu, respektíve ich prejavy občianskej statočnosti,“ uviedol predseda TTSK Jozef Viskupič.
Cena slobody nesie meno Antona Srholca, ktorý bol celoživotne spojený s Trnavským krajom. Bol rodákom zo Skalice, štúdium absolvoval na gymnáziu v Šaštíne. Za jeho pokus prekročenia rieky Morava strávil niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove, neskôr nútene pracoval v uránových baniach. Po Nežnej revolúcii pomáhal ľuďom bez domova. Svojim postojom k životu sa stal symbolom viery v človeka a boja za náboženské a politické práva a slobody.
Trnavský župan Jozef Viskupič zvolal na pondelok 16. septembra 2024 krízový štáb krízový štáb Trnavského samosprávneho…
Bratislavská župa sumarizuje dôsledky extrémneho počasia. Najviac postihnutou časťou kraja je Záhorie, okres Malacky. Informuje…
Hraničný most nad riekou Morava s Českou republikou na Záhorí je uzavretý. Informovala o tom…
Po krátkej prestávke opäť prší. Zrážky v kombinácii s nasýtenou pôdou môžu spôsobiť opätovné vzostupy…
V súvislosti s dnešnou mimoriadnou situáciou na území Bratislavského kraja upozorňuje polícia občanov na aktuálne…
Povodne na Záhorí. Záhorie v posledných dňoch čelí povodniam, ktoré zasiahli viaceré obce a mestá…