Čože je to 50-tka! Skalická hokejová ikona Žigo Pálffy oslavuje polstoročnicu
Hokejová legenda, bývalý slovenský hokejový útočník, majster sveta, popredný hráč v NHL a od roku 2018 skalický mestský poslanec Žigmund Pálffy sa narodil 5. mája 1972 v Skalici.
Žigo je talent od Boha či Žigo je živel
“Už keď som ho mal v prípravke, bolo mi jasné, že to nebude len taký bežný hokejista,” spomínal na Pálffyho začiatky na skalickom ľade jeho prvý tréner František Kazinota. “Z paneláka na Športovej ulici mal zimák krížom cez ulicu a hoci chodil na tréning medzi poslednými, na plochu vykorčuľoval medzi prvými. Bleskovo sa prezliekal. A furt sa smial. Pohoďák. Zobral si puk a háčkoval s ním po ľade. Iným chlapcom odskakoval od čepele, no on si vari na ňu dával asfalt alebo čo.”
Mládežnícky kouč Zbyněk Černý , ktorý trénoval Žiga v doraste od štrnástich rokov: “Nikdy nezabudnem na testy rýchlosti na dĺžku klziska. Neveril som vlastným očiam. Pálffy mal rýchlejší čas pri korčuľovaní s pukom ako bez neho. Všetci ostatní to mali naopak.”
Do prvej ligy vkročil ako osemnásťročný na jeseň 1990 v drese Nitry v útoku s rovesníkom Jozefom Stümpelom a odvtedy sa datuje ich silné kamarátstvo.
Neskôr Pálffy vytvoril v Trenčíne s Branislavom Jánošom a centrom Róbertom Petrovickým najlepší ligový útok, jadro majstrovského tímu v vo federálnej lige 1992.
Tréner majstrov sveta z Göteborgu 2002 Ján Filc: „Mal výnimočný talent. Vedel ho využiť v prospech kolektívu. Bol súčasťou výrazných úspechov slovenského hokeja, svojím spôsobom hry urobil veľký rozruch aj v NHL. V Skalici pri ňom vyrástlo niekoľko výborných hráčov, napríklad aj Juro Mikúš. Jeho tvorivosť na ľade bola zaujímavá pre spoluhráčov i pre divákov. Pre popularitu hokeja u nás urobil veľmi veľa.“
Žigo v NHL
V roku 1991 ho draftoval New York Islanders v 2. kole ako 26. v poradí. Prvýkrát nastúpil v zápase NHL v sezóne 1993/94, odohral päť zápasov. O dva roky neskôr sa stal najlepším útočníkom Islanders.
V sezóne 1999/00 prestúpil do Los Angeles Kings, časť tohto pôsobenia hral opäť so Stümpelom.
V sezóne 2004/05 počas lockoutu v NHL hral za HK 36 Skalica a HC Slavia Praha.
Pred sezónou 2005/06 podpísal zmluvu na tri roky s klubom Pittsburgh Penguins . Napriek tomu, že Pittsburgh v tom čase patril medzi perifériu NHL, Pálffy aj v tomto klube dosahoval dobré výsledky. Jeho skúsenosti na ľade ocenil i spoluhráč Sidney Crosby, vtedy vychádzajúca hviezda. Do 17. januára 2006, keď Pálffy prekvapujúco ohlásil ukončenie športovej kariéry, dosiahol za Pittsburgh v 42 zápasoch 42 bodov za 11 gólov a 31 prihrávok.
Prekvapujúce rozhodnutie ukončiť kariéru odôvodnil Pálffy zdravotnými problémami s už dvakrát operovaným ramenom. Tretiu operáciu mu lekári neodporúčali a tak sa rozhodol skončiť, pričom uviedol: “Ak nemôžem podať plnohodnotný výkon, nemá zmysel trápiť sa na ľade.”
V máji 2006 pripustil, že sa v nasledujúcej sezóne vráti na ľad, zdôraznil však, že všetko závisí od jeho zraneného ramena.
Skalica je Pálffyho srdcovka
19. júla 2007 podpísal ročný kontrakt s HK 36 Skalica a stal sa najvýraznejšou postavou slovenskej extraligy. Skalica dosiahla semifinále play-off, keď v rozhodujúcom siedmom zápase prehrala v Košiciach.
Pálffy počas sezóny pripustil aj návrat do reprezentácie a účasť na MS 2008. Podmienkou bola podľa neho jeho forma a pohoda v rodine. 5. apríla 2008 sa stretol s reprezentačným trénerom Júliusom Šuplerom a po dvojhodinovom rozhovore sa rozhodol, že na šampionát nepocestuje.
Skalica je Pálffyho srdcovka. Po návrate z NHL už nikde inde nehral, hoci ponuky sa hrnuli aj z KHL.
Pred ďalšou sezónou mal ponuku od ruského klubu SKA Petrohrad, 22. mája 2008 však podpísal zmluvu na tri roky so Skalicou. V ročníku 2008/09 utvoril nový rekord, keď dosiahol 126 bodov za 64 gólov a 62 asistencií (vrátane play-off).
Na jar 2009 dotiahol mužstvo až do finále play off. V tej sezóne posunul extraligový rekord v kanadskom hodnotení na 126 bodov a 64 gólov. Mladík Juraj Mikúš sa pri ňom stal najlepším nahrávačom, vyrástol na reprezentačného centra. “Snažil som sa od Žiga pochytiť čo najviac aj na tréningu,” povedal Mikúš. “Niekedy som sa nechal uniesť jeho ľahkým korčuľovaním, prácou s pukom, až som zabudol na svoje povinnosti na ľade.”
V sezóne 2010/11 nehral, no záujem o neho prejavili HC Dinamo Minsk a novovytvorený klub HC LEV Poprad. V ďalšom ročníku hral opäť za Skalicu, znovu bol najproduktívnejším hráčom v súťaži.
31. júla 2013 oznámil vo veku 41 rokov ukončenie kariéry. V roku 2015 sa Žigo vracia k hokeju a to k skalickej mládeži MHKM Skalica.
Poslanec Žigmund Pálffy
V novembri 2018 zasadol do poslaneckej lavice vo svojej rodnej Skalici. „Je to síce iné ako hokej, ale myslím si, že to pre mňa nebude problém. Pre nás je dôležité, aby Skalica fungovala,“ povedal po zložení poslaneckého sľubu po ustanovujúcom zastupiteľstve Žigo Pálffy.
Zdroj: SME a Wikipedia a NaZahori
Kráľ kráľov posunul Skalicu k vytúženému úspechu
Hk 36 Skalica-vicemajstri sezóny 2008/2009
Stretnutie o všetko. Písal sa 28. marec 2009, vypredaná aréna očakáva skvelé divadlo. Na jednej strane stojí favorizovaný bratislavský veľkoklub, na druhej strane mužstvo okolo Žigmunda Pálffyho. Po 40 minútach na ukazovateli skóre svieti bezgólová remíza. Tri tretiny rozuzlenie nepriniesli, hoci v tej poslednej padli 4 góly, no strelci na oboch stranách si ich spravodlivo rozdelili – 2:2.
Na rad prišlo predĺženie. Nervozita sa dala krájať. V sedemdesiatej minúte otázku postupu rozlúskla najväčšia osobnosť našej ligy. Pállfyho bekhend sa dokĺzal pomedzi Hoviho betóny a oslavy Záhorákov mohli vypuknúť. zdroj: Sport 7
Pálffyho kolotoč proti Rakúsku (Fínsko 2003)
Skvelý hokejový moment v dueli proti Rakúsku v skupinovej fáze MS 2003. Žigmund Pálffy tak dlho krúžil okolo bránky, až prihral Ľubomírovi Višňovskému do prázdnej bránky. zdroj: Denník N
Zlatý gól Petra Bondru (Švédsko 2002)
Najkrajší moment v histórii slovenského hokeja prišiel 100 sekúnd pred koncom finálového zápasu MS 2002 proti Rusom.
Po akcii Pálffyho s Bondrom padol víťazný gól a Slovensko sa prvý raz stalo majstrom sveta. zdroj: Denník N
Samostatné nájazdy proti Švédsku (2002)
Švédi hrali doma, boli jasným favoritom a v semifinále vyhrávali 2:0. Országh však po návrate z trestnej lavice znížil, Šatan krátko pred koncom vyrovnal, Lašák odolal v predĺžení a Pálffy s Lintnerom rozhodli v nájazdoch. A zvyšok je história. zdroj: Denník N
