Dnes je slnovrat, najdlhší deň a najkratšia noc

Prvý letný deň: Tohtoročný letný slnovrat nastáva už 20. júna, pretože rok 2024 je priestupný. Podobná situácia sa zopakuje aj v rokoch 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.

Viac ako 16 hodín denného svetla

Dnes tak bude deň najdlhší a noc najkratšia, a následne sa budú dni skracovať a noci predlžovať. Na severnej pologuli obvykle nastáva 20. alebo 21. júna, ale výnimočne môže pripadnúť aj na iný dátum. Na južnej pologuli je to, samozrejme, opačne a v tomto okamihu nastáva zimný slnovrat.

Severný pól je v tento okamih maximálne naklonený k Slnku, ktorého svit dopadá kolmo na obratník Raka. Čím ideme severnejšie od rovníka, tým je čas slnečného svitu dlhší, na južnej pologuli je to naopak. Za severnou polárnou kružnicou nastáva jav, ktorý sa nazýva polárny deň – slnko tu vôbec nezapadá. Presne na severnej polárnej kružnici nastáva polárny deň len raz do roka, a to v čase letného slnovratu.

Svätojánska noc

Starí Slovania, Kelti a rôzne germánske kmene verili, že v tento deň sa dejú magické veci. Prvý letný deň sa označoval aj ako svätojánska noc v predkresťanskom období.

Jedným z najstarších dôkazov o dôležitosti letného slnovratu vo svete je Stonehenge v Anglicku. Ide o megalitickú stavba, ktorá označuje okamih letného slnovratu. Každý rok sa na tomto posvätnom mieste konajú veľké oslavy letného slnovratu. 

Jánska noc má vraj svoju moc

Svätojánska noc je v súčasnosti európsky ľudový sviatok, ktorý nadväzuje na predkresťanské oslavy letného slnovratu (ako napríklad slovanská Koupadla alebo anglosaská Lithia). Je to akási oslava príchodu leta, prírodných síl a, samozrejme, lásky a milostného života. Údajne ide aj o magickú noc, ktorá je opradená mnohými legendami.

Najdôležitejšiu úlohu v letnej noci zohráva voda, oheň a zeleň. K typickým prvkom tohto sviatku patria svätojánske ohne, ktoré symbolizujú slnko, ktoré je počas letného slnovratu na vrchole svojej sily, a teda aj svätojánsku noc. Okrem toho však ľudia odjakživa verili v magickú silu svätojánskych bylín a bol to aj čas milostných afér.

Svätojánska noc sa slávi v predvečer sviatku kresťanského svätca Jána Krstiteľa, ktorý podľa súčasného kalendára pripadá na 24. júna. Ide teda konkrétne o noc z 23. júna na 24. júna. Podľa Jána Krstiteľa je pomenovaný aj tento ľudový sviatok.

zdroj: wikipedia