Dnes je Smrtná nedeľa

Smrtná nedeľa (černá nedzela, smúteční nedzela, šúľková nedeľa) je predposlednou pôstnou nedeľou (tento rok pripadá na dnes 26.3.2023) pred Veľkou nocou.

Takmer na celom území Slovenska sa na ňu viažu obradové úkony, ktorých pôvodným cieľom bolo zahnať zimu a privolať jar, zabezpečiť úspešný začiatok poľnohospodárskych prác a bohatú úrodu.

Takúto funkciu mali pôvodne aj jarné obchôdzky so symbolickým vynesením zimy, smrti a chorôb z chotára. Zimu alebo smrť predstavovala ženská slamená figurína Morena (Majmorena, Marmuriena, Murena, Muriena, Kyselica, Kyseľ, Smrť). Na Orave, v Liptove a v Turci to bola aj mužská figurína Dedka.

Dievčatá urobili jednoduchú drevenú kostru a omotali ju slamou. Ženskú postavu obliekli do starého odevu a na hlavu jej dali čepiec alebo šatku.  V nedeľu po omši chodili po dedine s Morenou spievajúc obradovú pieseň. Sviatočne oblečené dievčatá niesli Morenu na palici na čele sprievodu z horného konca dediny na dolný. Na konci obce z nej postŕhali šaty, hodili ju o zem, do potoka, do vody alebo ju spálili (na znak zničenia alebo pochovania, čo malo v zmysle mágie podobnosti privodiť koniec zimy a s ňou súvisiacich úmrtí). Na Spiši, v Šariši, Above a Tekove sa tým obrad končil. Inde jedno z dievčat (kráľovnú) obliekli do šiat z figuríny a po domoch vyberali vajíčka, slaninu alebo iné naturálie na spoločnú hostinu s mládencami.

Na strednom a východnom Slovensku sa vynášanie Moreny konalo na Smrtnú nedeľu, v západných a južných regiónoch Slovenska na Kvetnú nedeľu.

Rovnakú cestu vykonali chlapci, ktorí niesli na kratšej žrdi Dedka, známeho v Turci aj pod označením Dido, Donda. V turčianskych obciach zachovávali tento obrad ešte v prvej tretine 20. storočia.

Vynášanie Moreny sa opakovalo každý rok, lebo sa verilo, že takýmto spôsobom sa zabráni šíreniu moru a iných chorôb u ľudí a zvierat po celý rok. Podľa poverových predstáv sa vynesením a zničením Moreny mala magicky privolať jar. Piesne spievané na celom území Slovenska pri vynášaní symbolickej zimy patria k najstaršej vrstve obradových piesní.

V období veľkonočného pôstu chodili dievčatá každú sobotu a nedeľu podvečer spievať nábožné piesne. Obišli všetky kríže v dedine, na cintoríne i v chotári. Smrtná nedeľa sa na Zamagurí nazývala „čornou nedeľou” a ľudia v tento deň chodili do kostola v tmavom alebo čiernom odeve.  Varili sa pôstne jedlá, najčastejšie makové šúľance na zabezpečenie bohatej úrody v nastávajúcom roku. V niektorých oblastiach sa začali prípravy na výrobu veľkonočných vajíčok – kraslíc.

Zdroje: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. VEDA, 1995, Zora Mintalová Zubercová. Zdravia, šťastia vinšujeme. Slovart, 2019, Emília Horváthová. Rok vo zvykoch nášho ľudu. TATRAN, Bratislava, 1986.