FOTO: Šajdíkove Humence – história

V severozápadnej časti Záhorskej nížiny v povodí rieky Myjavy a jej prítokov Hlavinského a Rybníčkového potoka sa rozprestiera pásmo močiarov, na východnej strane ohraničené pieskovými presypmi a na juhozápadnej borovicovými lesmi.

Časť chotára medzi grófskym majerom Hrušov a cisárskym majerom Rákoš, nazývaná Humence (Puszta Humencz), patrila do katastra obce Borský Svätý Peter. V roku 1788 tu žilo len 16 obyvateľov.

Vhodné vodné pomery dali podnet k postupnému založeniu štyroch mlynov: U Šajdíkov, U Kondola, U Čermákov a U Michálkov, okolo ktorých si obyvatelia obce Borský Svätý Peter stavali najprv len hospodárske staviská, neskôr aj obydlia.

[pinf_eventgallery event=’sajdikove_humence20210919′ attr=images mode=lightbox max_images=22 thumb_width=120 ]

Vzrastajúci počet obyvateľov a nedostatok vhodnej poľnohospodárskej pôdy v okolitých obciach, ale aj uvoľnenie poddanských pomerov koncom 18. Storočia, ale hlavne zrušenie poddanstva v roku 1848 a zákazu voľne disponovať s pôdou, dali podnet k osídľovaniu a kultivácií aj tejto časti chotára obyvateľmi okolitých obcí, ale aj prisťahovalcami zo vzdialenejších oblastí.

Postupným zastavením priestoru po oboch stranách cesty spájajúcej osady v blízkosti mlynov a dĺžke zhruba dva a pol kilometra vzniklo kompaktné sídlo ulicového typu, ktoré územnosprávne patrilo do obce Borský Svätý Peter a cirkevnosprávne do farnosti Borský Svätý Mikuláš. Miestny obyvateľ Jozef Šajdík dal v časti U Šajdíkov postaviť zvonicu, keďže vlastný kostol sídlo nemalo.

Prvé priame spojenie so svetom získali tunajší obyvatelia otvorením poštovej trasy Senica-Dojč-Šaštín, keď bolo sídlo 11. septembra 1879 pričlenené k poštovému úradu v Dojči. Pre spojenie s širším okolím a pohyb obyvateľstva malo však oveľa širší význam železničné spojenie traťou Trnava-Kúty so zastávkou Kráľovský Majer alebo Rákoš Humence, vybudovanou v roku 1899.

Zdroj: Obec Šajdíkove Humence