Fakultná nemocnica AGEL Skalica si v tomto roku pripomína významné výročie. NaZahori.sk o tom informovala Martina Pavliková, hovorkyňa skupiny AGEL SK.

V roku 1941 bola vložená zakladajúca listina novej nemocnice do základného kameňa. Pred 80 rokmi sa takto začala písať v regióne história poskytovania zdravotnej starostlivosti pod hlavičkou nemocnice. Zdravotnícke zariadenie v čase svojho vzniku spĺňalo nároky na nemocničnú starostlivosť. Hlásili sa vykonané zákroky (spôsob liečby), nemocnica mala potrebné laboratórne zariadenie, prístrojové vybavenie a aj dostatočný počet odborného, kvalifikovaného personálu. Počas celej svojej histórie sa Fakultná nemocnica AGEL Skalica snaží chrániť zdravie svojich pacientov a poskytovať úľavu od bolesti všetkým, ktorí to potrebujú.  

1941 – položenie základného kameňa

Požiadavka vybudovať nemocnicu bola vyústením potrieb obyvateľstva spádovej oblasti Skalicka, Senicka, Myjavska (80 – 120 tis. ľudí). K jej vytvoreniu nakoniec prispelo viacero faktorov. Predovšetkým vojaci a ich rodinní príslušníci mali pozitívnu skúsenosť s nemocničným ošetrením v iných mestách (Trnava, Bratislava, Trenčín, za hranicami Valtice, Kyjov, Uherské Hradište). Vzhľadom na riedku železničnú sieť a len počiatočné štádiá iných foriem dopravy bola dostupnosť do iných nemocníc slabá, sanitky Červeného kríža boli v tom čase po  jednom kuse na okresy Skalice, Senice a Myjavy. Nová nemocnica bola zárukou odbornosti a kvalifikovanosti, tiež komplexnej liečby na základe diagnostiky prostredníctvom laboratórnych a prístrojových vyšetrení s následnou rehabilitáciou. 

V ťažkých vojnových časoch Slovenského štátu v roku 1944 bola nová stavba prevádzky schopná tak, že sa stala expozitúrou Štátnej nemocnice v Bratislave a po bombardovaní Bratislavy sem prišlo 62 ranených aj s lekármi. Od tohto času treba rátať skutočný vznik skalickej nemocnice. Nemocnica mala 150 postelí a 50 postelí v bývalej Gazdinskej škole, v terajšom gynekologicko-pôrodníckom pavilóne. Bolo tu tiež  chirurgicko-pôrodnícke, interné a infekčné oddelenie. Tieto oddelenia poskytovali všetky odborné zdravotnícke služby. Do roku 1949 bola kapacita lôžok 160, ale núdzovo bolo možné hospitalizovať až 220 pacientov. 

Aby nemocnica získala dnešnú podobu a štatút fakultnej, pod súčasný stav nemocnice sa podpísalo úsilie bezmála dvoch desiatok riaditeľov, desiatok primárov, stoviek lekárov, zdravotných sestier a stoviek ďalších zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov. Niektorí zamestnanci sú nemocnici aj jej pacientom verní už viac ako 40. rokov. Jednou z nich je aj Viera Bartošíková, ktorá pracuje na dispečingu nemocnice celých 47 rokov, po celý čas na pozícii zdravotnej sestry. Keby sa mohla vrátiť v čase a opakovane prežiť niektoré z období svojho pôsobenia v nemocnici, radšej by zvolila obdobie, keď začínala. „Bol to pre mňa obohacujúci čas. Pracovali sme akosi s väčším kľudom aj keď bolo viac pacientov ako dnes. Všetka pozornosť bola venovaná práve im, nebolo toľko záznamov a administratívy,“ spomína pani Viera Bartošíková.

Najdlhšie zamestnanou zdravotníčkou skalickej nemocnici je infektologička MUDr. Anna Hottmarová, ktorá pracuje v skalickej nemocnici úctyhodných 52 rokov. Keby mala tú možnosť, vrátila by sa do čias svojho pôsobenia na primariáte infektologického oddelenia, a to pre výborné medziľudské vzťahy. „Oddelenie bolo pre nás ako druhá veľká rodina,“ uviedla Hottmarová a doplnila, že zo svojich doterajších kolegov si cenní najviac predchádzajúcu primárku MUDr. Bilíkovú, ktorá ju naučila empatickému prístupu k pacientovi bez rozdielu spoločenského postavenia. 

Fakultná nemocnica s poliklinikou Skalica zamestnáva viac ako 600 zamestnancov. Ročne je vykonaných na ambulanciách nemocnice viac ako 250 tisíc vyšetrení, hospitalizovaných viac ako 10 tisíc pacientov a realizovaných viac ako 4500 operácií.

“Chcel by som pri tejto príležitosti nášho krásneho výročia poďakovať všetkým zamestnancom skalickej nemocnice, ktorí sa v tejto dobe realizujú pri starostlivosti o zdravie pacientov našej nemocnice, administratívu a prevádzku nevynímajúc.Veľké uznanie by som rád vyjadril aj všetkým regionálnym lídrom, partnerom a sponzorom, vďaka ktorým sa podarilo centrum zdravotnej starostlivosti v tomto regióne posunúť na súčasnú vysokú úroveň,“ vyzdvihol spoločné úsilie pri zveľaďovaní zdravotnej starostlivosti v regióne Záhoria riaditeľ Fakultnej nemocnice AGEL Skalica MUDr. Jakub Rybár.

[pinf_eventgallery event=’skalica_nemocnica80rokov20210928′ attr=images mode=lightbox max_images=12 thumb_width=150 ] 

Z HISTÓRIE

Predchodcovia súčasnej skalickej nemocnice

V 15.storočí (1414) slúžilo pre účely zdravotnej starostlivosti o chorých a starých zariadenie v prameňoch označované ako špitál (exonodochium – starobinec). Zakladateľom bol Štibor zo Štiboríc, pán hradu Beckov, ktorý dostal Skalicu do zálohu od kráľa Žigmunda koncom 14. storočia. Špitál sídlil v budove dnešného Štíboru – mestské centrum sociálnych služieb, n.o..

V 18. storočí sa ošetrovaniu chorých v Skalici venovali Milosrdní bratia (MB). Zdravotná starostlivosť v rukách rehole a v priestoroch kláštoru MB, zostala aj pri zriadení miestnej nemocnice na základe dohody s mestom v roku 1796. Úroveň poskytovaných služieb však nedosahovala požadovanú úroveň vtedajších nemocničných zariadení, kde by denne vykonával požadovanú starostlivosť odborný lekár. Úradný dozor vykonával a niektorých pacientov liečil mestský ekár, ale prevažná starostlivosť bola v rukách ošetrovateľov a felčiarov (chirurg bez odborného vzdelania) z radov MB. 

Ďalším pokusom o zriadenie nemocnice bolo vybudovanie lazaretu koncom 19. storočia. Dobročinná inštitúcia prijímala do svojej opatery opustené deti, choromyseľných ľudí, chronicky slabomyseľných chorých, slepých, hluchonemých a neschopných práce. Cez 1.svetovú vojnu v lazarete poskytovali ošetrenie chorým a zraneným vojakom sestry Červeného kríža pod vedením mestského lekára MUDr. Sillingera. Budovu, pred vojnou postavenú (architektom Milanom Harmincom) k tomuto účelu, prevzala po vojne obchodná škola (neďaleko Štíbora). Zariadenie nieslo znaky viac sociálneho ako zdravotného zariadenia, prístrojové, inštrumentálne, technické ani personálne zabezpečenie nezodpovedalo požiadavkám nemocnice, skôr ambulancii praktického lekára. 

Po vojne chorých z lazaretu presunuli späť do kláštora Milosrdných bratov, kde i v čase vojny liečili ťažšie prípady. Rehoľníci cirkvi MB z Českej provincie nahradili maďarských a starali sa prevažne o chronicky chorých, chudobných (Lacina), vojnou poškodených (MUDr. Dýšek).

Obdobie 1949 – 1993

Prvým riaditeľom už štátnej nemocnice bol pán MUDr. Eduard Prikazský, primármi základných oddelení boli: na chirurgickom oddelení MUDr. Pavol Strauss, na internom MUDr. Štefan Klinda, na detskom oddelení MUDr. Peter Jankech, na gynekologicko – pôrodníckom oddelení MUDr. Fridrich Valenštín. Okrem základných oddelení tu ešte boli oddelenia: kožné, krčné, zubné, tuberkulózne. Za výrazný vzostup zdravotníckej starostlivosti, ako i za popularitu skalickej nemocnice sme vďační práve jej prvému riaditeľovi a jeho obetavému tímu. Novovybudovaná štátna nemocnica si rýchlo získala svojimi kvalitnými službami popularitu v širokom okolí. Avšak po personálnych zmenách 50-tich rokov odbornosť klesá. Zrušením okresu v Skalici odchádza riaditeľstvo nemocnice do Senice a tempo budovania nemocnice je výrazne spomalené. 

V ďalšom období boli riaditeľmi nemocnice MUDr. Miroslav Krupka, MUDr. Jaroslav Čech, MUDr. Vladimír Tükör a MUDr. Jozef Barát. Je nutné konštatovať, že i obdobie do roku 1989 bolo plodné a veľmi prospešné pre nemocnicu a každý z týchto riaditeľov sa podpísal veľkým dielom svojej práce v prospech skalickej nemocnice.

Po revolúcii v r. 1989 nastáva v zdravotníctve reforma štruktúry riadenia a financovania. Ďalším riaditeľom skalickej nemocnice sa stáva MUDr. Pavol Lovecký. Charakter doby si žiada namiesto kvantity kvalitu, intenzifikáciu a hospodárnosť práce. To potrebuje prerod myslenia celého personálu, čo je nemalým problémom. Jedným z krokov reformy je zrušenie okresných ústavov národného zdravia, čím sa stáva od 1. júla 1991 skalická nemocnica opäť samostatným právnym subjektom. Tento moment stimuluje pracovníkov k ďalším pracovným obetám v prospech teraz už samostatnej nemocnice.

Obdobie po roku 1993

V roku 1993 sa stal riaditeľom Nemocnice s poliklinikou Skalica primár anestéziologicko-resuscitačného oddelenia MUDr. Roman Kerekeš. Jeho prvým zástupcom bol primár rádiologického oddelenia MUDr. Milan Hlavatý a zástupcom pre styk s verejnosťou primár urologického oddelenia MUDr. Jozef Marenčák. Ekonomickým námestníkom bol Ing. Ivan Medlen.

V tomto roku si vedenie nemocnice vytýčilo tri hlavné ciele, ktoré sa stali opornými bodmi celého projektu. Prvoradým cieľom sa stala rekonštrukcia lôžkových oddelení v poradí: otvorenie už dokončeného urologického oddelenia, rekonštrukcia kardiologického úseku interného oddelenia, OAIM oddelenia, ortopedicko-traumatologického oddelenia. Ďalej pristúpilo vedenie nemocnice k nesmierne riskantnému kroku – k rekonštrukcii operačného traktu za plného chodu nemocnice. Zdá sa to byť neskutočné, ale realizácia tejto časti projektu bola zvládnutá za osem mesiacov, pričom náklady dosiahli l4 miliónov Sk. Z tejto čiastky až 3/4 predstavovalo sponzorské pokrytie. Etapa budovania centrálnych operačných sál a centrálnej sterilizácie bola najťažšou v celej rekonštrukcii nemocnice. Bolo tiež nutné oddeliť verejnú lekáreň od nemocničnej lekárne, čo si tiež vyžiadalo rekonštrukciu a stavebné úpravy. Potom nasledovali rekonštrukcie modernizácie na ušno-nosovo-krčnom, chirurgickom a internom oddelení.

Po zvládnutí týchto prác bolo nutné získať vhodné prístrojové vybavenie, potrebné na prevádzku jednotlivých oddelení, čo bolo druhým z hlavných cieľov. Aj túto fázu vzniku nemocnice budúceho tisícročia sa podarilo zvládnuť, a tak sa skalická nemocnica môže pochváliť kompletným endoskopickým zariadením na gynekologickom a chirurgickom oddelení (laparoskopia), na urológii i na ortopédii. Veľkým prínosom pre pacientov bolo získanie mobilného rtg C-ramena, vyvolávacích rtg automatov, kompletnej EKG monitorovacej zostavy na kardiológii a mamografu, vrátane bioptickej jednotky na röntgenologickom oddelení. 

Úroveň poskytovanej zdravotníckej starostlivosti zvyšuje aj operačný mikroskop, anestéziologické prístroje s možnosťou neinvazívneho monitorovania obehu a dýchania počas operačného zákroku, ako aj nový a kvalitnejší šicí materiál. Na úseku intenzívnej starostlivosti možnosti precízneho sledovania obehu a dýchania s okamžitou možnosťou prístrojového a medikamentózneho riešenia pri náhlych zmenách. Veľký význam pre budúcnosť nemocnice má kompletné vybavenie rtg pracoviska tzv. skiaskopicko-skiagrafickou rtg vyšetrovacou stenou, ktorá je považovaná za akýsi predstupeň počítačovej tomografie. Zariadenie na počítačovú tomografiu (CT) sa podarilo získať a uviesť do prevádzky v roku 2000.Treba však spomenúť, že nič z týchto veľkolepých modernizácií by sa neuskutočnilo bez veľkorysej finančnej podpory sponzorov. Práve tu sa ukázala ohromná sila regiónu, jeho dôvera vo vlastné možnosti i budúcnosť zdravotníctva. 

Tretím cieľom, ktorý si vedenie nemocnice vytýčilo, je sústavné skvalitňovanie služieb zdravotníckeho personálu v prospech pacientov, maximálne využitie najkvalitnejšej techniky, bezbolestná diagnostika a udržanie operačného trendu, ktorý by mal byť čo najmenej invazívny a čo najviac efektívny. Mimo týchto odborných snažení skalická nemocnica umožňuje svojím pacientom i uspokojovanie duchovných potrieb návštevami kňazov, umožnením prijatia sviatostí a vysluhovania náboženských úkonov. Všetci pacienti majú umožnené i návštevy najbližších v čase stanoveným oddelením (podľa charakteru prevádzky, epidemiologickej situácie, zdravotného stavu pacienta) a s ohľadom na odporučenie ošetrujúceho lekára. Pre detských pacientov pracuje nemocničná škola, ktorá má ročne v materskej škôlke cca 450 detí, v základnej škole okolo 400 detí a v školskej družine asi 330 detí, o ktoré sa starajú učiteľky a vychovávateľka.