Gajary – história

Životnou tepnou tohto kraja bola rieka Morava, pri ktorej nachádzame i na našom ľavom brehu súvislý pás pravekých sídlisk. Gajarská lokalita pri Morave poskytuje nálezy, ktoré môžeme datovať do neolitu, t.j. do doby 4000 až 3000 rokov pred našim letopočtom.

Gajary ležia na Záhorskej nížine na terase rieky Moravy. Rovinný chotár tvoria treťohorné íly, piesky, na nich štvrtohorné terasové štrkopiesky, nivné uloženiny a viate piesky. Má hnedé lesné, mačinové, lužné a nivné pôdy. Zalesnený je ostrovčekmi borovicových a lužných lesov ( vlastivedný slovník obcí na Slovensku).

Územie Záhoria, hlavne jeho časť ležiaca pri rieke Morave, bolo osídlené už v dobe, kam siahajú stopy ľudského osídlenia u nás. Duna, ktorej sa hovorilo Stolička ležala asi 250 m od brehu rieky, pri jednej z najlepších a najfrekventovanejších brodov. Našla sa v nej najstaršia keramika z doby neolitickej, čiže mladšej doby kamennej.

Ďalším obdobím osídľovania gajarského chotára je eneolit, ktorý kladieme do rokov 3000 – 1900 p.n.l. Z tejto doby sa našli v Gajaroch tri sídliská. Jedno na hlinisku za posledným mostom vľavo od cesty do rakúskej dedinky Dúrnkrut, druhú na Stoličke a tretie na samote Vrablicová.

Nálezy z obdobia doby bronzovej (1500 – 1200 p.n.l.) sú podstatne bohatšie. V lokalite Stolička sa našiel celý cintorín skrčencov. Ich hrdlá zdobili náhrdelníky s kúskami jantáru , čo svedčí o tom , že osada mala už vtedy zahraničné styky a čulý obchodný ruch. Jantár sa dopravoval až od Baltického mora po tzv. jantárovej ceste.

Po dobe bronzovej nastala doba železná, čo potvrdzujú ďalšie vykopávky v Gajaroch. Poslednou fázou doby železnej je doba laténska. S tejto doby sa v Gajaroch na Stoličke našiel mlynský kameň – žarnov s tyrolského vápenca a sekierka, čo svedčí o usadlom roľníckom živote.

V období staroveku Rimania stavali na dunách svoje strážne veže a pozorovacie stanice. Na Stoličke sa našli časti výstroja rímskeho vojaka a veľa rímskych črepov.

V dobe veľkého sťahovania národov sa na území Gajar usadili Slovania natrvalo. Z predchádzajúcich kmeňov nie vždy a všetci odchádzali. Miešali sa po celé stáročia s novoprichádzajúcimi obyvateľmi, čím sa vyformovala skupina prvých predkov „Pragajaranov“.

Najstaršiu zmienku o Gajaroch musíme v dôsledku posledných výskumov posunúť do inej polohy. Donedávna sa tradovalo a písalo vo vedeckých prácach, že najstaršia zmienka o Gajaroch je v listine kráľa Ľudovíta I. z 1. mája 1373. Touto listinou povoľuje kupcom z Čiech cestovať z pohraničného mesta Holíča do Bratislavy cez Záhorie. Uvedená listina však nespomína žiadne názvy Gajár . Prvá zmienka o Gajaroch je z roku 1377. Nazývali sa GAYWAR . V ďalších rokoch GAYAR, GAYARY, GAIRING. Z uvedeného prehľadu vidíme, že od počiatku v názve mestečka figuruje nemecký koreň GAIER , čiže SUP.

Keď sa Gajary stali trhovým mestečkom pripojili si k slovu GAIER slovo RING – námestie, z čoho vznikol dnešné nemecké meno GAIRING , z toho potom GAJARY.

V roku 1667 Gajary získali trhové privilégia a stali sa dôležitým zemepánskym mestečkom. O rozvinutom obchode na tomto úseku hovorí i stará františkánska kronika . V kapitole, v ktorej sa autor snaží objasniť vznik Malaciek, píše, že do Malaciek prichádzali kupci z Moravy a Rakúska, ktorí hnali svoje stáda cez rieku. Z rakúska museli prechádzať iba cez gajarské brody, resp. cez most. V záznamoch sa ďalej hovorí , že v tých miestach si začali obyvatelia stavať domy a obhospodarovať poľnohospodársku pôdu. Je to zaujímavý zápis, ktorý nám pomáha dotvárať mozaiku vzniku dnešných Gajár.

Zdroj: Obec Gajary