Habánsky mlyn

Na Záhorí v Sobotišti vzniklo v zrekonštruovanom mlyne Habánske múzeum, ktoré pripomína pôsobenie habánskej komunity v obci. Ide o najstarší habánsky dvor na území Slovenska a aj preto bola lokalita v roku 1999 vyhlásená okolo mlyna za pamiatkovú zónu.

Príchod habánov do Sobotišťa

Do Sobotišťa prišli habáni v roku 1546 na pozvanie grófa Františka Nyáryho, ktorý ich poznal zo svojich moravských panstiev. Mlyn získali od miestneho zemana Klimenta Pappa. V tej dobe už boli habáni na Morave prenasledovaní, takže hľadali nové útočiská. Od tohto času môžeme datovať, že mlyn bol 400 rokov v majetku habánskej obce až do 50-ich rokov 20. storočia, kedy bol znárodnený a stal sa majetkom obce.

Habánsky dvor

Habáni okolo mlyna založili dvor, ktorý pozostával z niekoľkých objektov. Predpokladá sa, že pri mlyne sa nachádzala aj veľká modlitebňa, tá sa však nezachovala. Okrem toho postavili zvonicu, ktorou zvolávali k omši alebo oznamovali úmrtia, klúčiareň, ktorá bola postavená nad ich sklepmi a množstvo ďalších typických habánskych stavieb. Z nich sa zachovali najstaršie z 18. storočia, staršie veľkodomy sa v Sobotišti nezachovali.

Architektúra, ktorá je dochovaná, je zväčša z 18. a 19. storočia. Je už kombinovaná s tradičnou ľudovou architektúrou, ale stále si zachováva prvky habánskej kultúry. Ide najmä o vysokú strechu, lomený krov a obytné podkrovie. V súčasnosti zahŕňa pamiatková zóna 47 obytných objektov, ale v minulosti ich bolo podstatne viac. S hospodárskymi budovami sa číslo vyšplhá na 80 stavieb.

Habánske mlyn

Okrem Sobotišťa sú ešte dochované dva habánske dvory na Slovensku, ktoré sa takisto nachádzajú na Záhorí vo Veľkých Levároch a Moravskom Sv. Jáne.

V novovzniknutom múzeu bola snaha nakoncipovať exponáty, ktoré sa inde nenachádzajú. Snaha bola prezentovať, ako habáni žili nielen v Sobotišti ale na celom Slovensku. Vytvoril sa tu model habánskej strechy, takisto aj model habánskeho veľkodomu, ktorý stojí vo Veľkých Levároch. V múzeu sa nachádzajú habánske kostýmy, zhotovené na základe rytiny zo 16. storočia.

Súčasťou múzea sú aj repliky habánskej keramiky priamo zo Sobotišťa. Ozdobou múzea je maketa habánskeho dvora z konca 19. storočia. Maketa je replika presná približne na 85 percent, keďže nie z každého objektu sa dochoval podrobný pohľad. Model je vytvorený na podklade pôdorysnej mapy z konca 19.storočia.

Múzeum myslí aj na vzdelanie

Pri kreovaní múzea sa myslelo aj na vzdelávania. Bola zriadená v múzeu v podkroví multifunkčná miestnosť, ktorú bude možné využívať na prezentačnú činnosť, na výstavné účely či malé kultúrne podujatia s kapacitou približne 50 ľudí. V pamiatkovej zóne vznikol náučný chodník

Ľudia, ktorý mali záujem si pozrieť dvor v podstate netušili, kde začína, kde končí a aké objekty ho tvoria. Preto bol vytvorený v rámci projektu malý náučný chodník, ktorý opisuje sedem habánskych objektov. Pri všetkých je informačná tabuľa, ktorá obsahuje aj QR kódy. Takže aj návštevník zo zahraničia si vie o objekte prečítať v anglickom alebo nemeckom jazyku. Tento odkaz ho prelinkuje aj na stránku o habánskom múzeu, kde sa návštevník dozvie aj ďalšie zaujímavé informácie.

Habáni boli zmesou viacerých národov a boli uzavretou komunitou

Habáni boli zmes národností. Či už z Talianska, Švajčiarska Nemecka ale aj Česi a ďalší ľudia, ktorí sa pridávali k tejto kultúre. Vďaka tomu každý do tejto komunity priniesol svoje zručnosti zo svojej krajiny.

Predpokladá sa, že napríklad známa keramika a technika fajansy, ktorá tiež preslávila habánov, pochádza z Talianska. Jej inovácia spočíva v použití pridania olovnato-ciničitej bielej nepriehľadnej glazúry a inakosti dekoru. Všeobecne je známe, že habáni sa vyhýbali červenej farbe. Tá pre nich predstavovala krv Kristovu, čo bolo pre nich posvätné.

Aj po rekatolizácii v 18.storočí si habáni neustále udržiavali ráz uzavretej komunity. Stále mali vlastné pravidlá, vlastného richtára, učiteľa a dokonca aj farára, takže v Sobotišti pôsobili dvaja katolícky kňazi. Mali spoločné objekty, v ktorých spoločne hospodárili.

Aj keď si postavili svoj dom, spoločné hospodárstvo si udržali až do 60-ich rokov 20. storočia. Dokonca sa zachovali aj knihy, do ktorých si habáni zapisovali výnosy a v podstate u nich fungovalo úverové družstvo, kde si požičiavali obecné peniaze medzi sebou. Celá komunita v Sobotišti sa skladala približne zo 400 ľudí.

Habáni neuznávali súkromné vlastníctvo

Základná črta novokrstencov bola, že neuznávali súkromné vlastníctvo. Mali prepracovaný sociálny systém. Každé dieťa dostalo vzdelanie, každí dostal šatstvo, jedlo, mal kde spať, o každého bolo postarané. Každý mal v tom sociálnom systéme svoju rolu. Na základe predispozície jednotlivcov boli určení na jednotlivé pracovné zaradenie. Niekto robil učiteľa, ďalší remeselníka či robil na poli. Podľa toho mali aj odmeňovací systém. Napr. kto pracoval viac manuálne, musel dostať viac stravy.

Stránili sa svetského prostredia, snažili sa žiť Starý zákon. Vždy sa dokázali dohodnúť s vrchnosťou, že muži neboli povolávaní do armád či vojenských služieb, dokonca boli oslobodení od daní. Kompenzovali to iným spôsobom aby ich vrchnosť akceptovala. Ak bol panovník osvietenejší, chápal aký poklad v týchto ľuďoch má, keďže oni prinášali do regiónu obrovský rozmach, teda niečo čo tu nikdy nebolo.

Habáni boli prenasledovaní

Gróf Nyáry ich poznal zo svojho panstva v Bzenci a keď nastali v Čechách represálie voči nim, tak ich pozval do Sobotišťa, pretože vedel, že mu tu založia vinohrady, remeselnícke dielne či už nožov alebo keramiky. Dokázali mu obhospodáriť obrovskú časť územia obci a zveľadiť ju. Starali sa o lesy a lúky. Boli vyhľadávaní ako učitelia a lekári. Volali si ich do mnohých šľachtických rodín, aby vykonávali tieto remeslá a mali za to dobre zaplatené. Tým pádom mali veľa peňazí a preto začali trenice medzi nimi a domácimi obyvateľmi a aj preto boli na väčšine miest, kde sa usídlili neobľúbení.

Jednou zo zaujímavostí je, že pri odkopávke mlyna pod úrovňou zeme asi 1,5 metra boli všetky ulice vydláždené tehlou. Toto muselo byť už v 16. storočí. To znamená, že celý habánksy dvor, ale aj ďalšie habánske stavby boli vydláždené. Aj na tomto bolo vidieť, že to spoločenstvo tvorili ľudia z celej Európy a prinášali nové myšlienky a nové poznatky na Slovensko. Aj takéto veci asi prispievali k neobľúbenosti, keď domáci ľudia museli šliapať po blate a habáni mali vydláždené chodníky.

Sobotište bolo 200 rokov sídlom habánskeho „biskupa“

Každoročne predovšetkým v lete prichádzajú zájazdy huteritov zo Severnej Ameriky ale aj z Anglicka či Rakúska. Prichádzajú sem, keďže Sobotište sa približne na 200 rokov stalo sídlom habánskeho „biskupa“, ktorý tu vydával dekréty a nariadenia pre všetkých habánov na západnom Slovensku a oni sa týmito dekrétmi ešte dodnes riadia.

Habáni si manželku vyberali z troch žien

Zaujímavosťou v živote habánov bol aj výber životného partnera. V niektorých domoch je ešte možné nájsť malé izbičky v podkroví. V nich budúcich manželov obec doslova zamkla na niekoľko dní. Systém manželstva habánov bol taký, že muž prišiel za predstavenstvom obce s tým, že sa chce oženiť. To mu ponúklo tri ženy a z nich si musel vybrať.

Ak si z nich nevybral, opätovne mohol požiadať o nevestu najskôr o rok. Keďže väčšinou manželstvo nevzniklo z nejakej lásky a dovtedy kontakt medzi mužom a ženou neexistoval, tak vlastne zatvorením do tejto izbičky dostali čas na spoznanie sa. Tento zvyk pretrval v niektorých rodinách až do 20. storočia.

Rekonštrukcia mlyna začala v roku 2001

Rekonštrukciu mlyna sa začala už v roku 2001, keď sa zabezpečila statika celého objektu, vymenila sa strecha a celé podkrovie. Dlhšiu dobu sa s objektom nič nedialo, až v roku 2016 sa začala samotná rekonštrukcia. Z technického zázemia, ktoré sa v mlyne po habánoch zachovalo, išlo o technickú hradu a mlynské koleso z 19. storočia.

V náznakovej rekonštrukcii sa zrekonštruovalo vonkajšie mlynské koleso s vantrokom, čo je vlastne drevené koryto priliehajúce k stene mlyna, ktoré slúži na prívod vody pre vodné koleso. Ide o repliku a vznikla na základe starých fotografií.