Kameň zo Skalice a Holíča sa využíval v dobe veľkomoravskej v lokalitách Valy u Mikulčíc a Pohansko pri Břeclavi.
V Skalici sa uskutočnil zisťovací prieskum zdrojov kamennej suroviny pre stavbu veľkomoravského hradiska v Mikulčiciach (ČR), realizovaný pracovníkmi Akadémie vied ČR z Brna a Prahy, ako i Masarykovej univerzity v Brne. Informuje o tom Záhorské múzeum v Skalici.
Kameňolom vo vinohradoch na úpätí Veterníka (Vintoperku) v Skalici je jedným z mála otvorených, v minulosti využívaných kameňolomov v oblasti tiahnucej sa od Skalice až po Chropov (druhý a najväčší leží z druhej strany kopca).
Geologicky ide o pozostatky mladších treťohorných (neogénnych) súvrství, ktoré sa v našej oblasti vyskytujú vo forme pevných lavíc vápnitých pieskovcov, vápencov alebo zlepencov v nespevnených vápnitých íloch a pieskoch, poväčšine netvorili súvislú skalu. Bolo preto jednoduchšie získavať surovinu.
O využívaní miestneho kameňa svedčia archeologické nálezy od doby rímskej. Veľký význam mal v dobe veľkomoravskej, keď z kamennej suroviny získanej v Skalici a Holíči, dopravovanej podľa Ing. Štefana Janšáka vodnými cestami do lokalít Valy u Mikulčíc a Pohansko pri Břeclavi, stavali väčšinu stavieb týchto dôležitých súdobých centier. Dokladajú ho i písomné doklady, jedna z prvých zmienok o kameni sa nachádza v privilegovanej listine Ľudovíta Veľkého pre Skalicu z roku 1372, kedy v rámci výsad slobodného kráľovského mesta udelil povinnosť vystaviť hradby: …mešťania sú povinní vykopať základy pre spomínané hradby, napáliť vápno, nalámať kameň potrebný na dokončenie chystaného diela… Okrem mestského opevnenia je z neho postavených mnoho stavieb v historickom jadre a Skaličania ho dodnes prevažne sekundárne používajú na stavebné účely. Po celé storočia bol významnou hospodárskou komoditou a obchodovalo sa s ním v širokom okolí.
O význame miestnych zdrojov kameňa svedčí i to, že Matej Bel vo svojich Notitia Hungariae (1735 – 1742) vysvetľuje, že názov mesta Skalica (Skalicza) pochádza zo slova skala. Dodnes sa časť mesta (podľa skutočného stavu) nazýva Na skale. Ešte v prvej tretine dvadsiateho storočia bolo známych 17 kameňolomov v rôznych častiach skalického chotára a dve kamenice.
zdroj: Záhorské múzeum Skalica
Trnavský župan Jozef Viskupič zvolal na pondelok 16. septembra 2024 krízový štáb krízový štáb Trnavského samosprávneho…
Bratislavská župa sumarizuje dôsledky extrémneho počasia. Najviac postihnutou časťou kraja je Záhorie, okres Malacky. Informuje…
Hraničný most nad riekou Morava s Českou republikou na Záhorí je uzavretý. Informovala o tom…
Po krátkej prestávke opäť prší. Zrážky v kombinácii s nasýtenou pôdou môžu spôsobiť opätovné vzostupy…
V súvislosti s dnešnou mimoriadnou situáciou na území Bratislavského kraja upozorňuje polícia občanov na aktuálne…
Povodne na Záhorí. Záhorie v posledných dňoch čelí povodniam, ktoré zasiahli viaceré obce a mestá…