Kuchyňa – história

Obec Kuchyňa je jednou z najstarších obcí Záhoria. Územie Malých Karpát bolo obývané už od praveku. Rozsiahle lesy a vodné toky poskytovali dostatok potravy a vody.

Les poskytoval v čase núdze i ochranu pred nepriateľom, ale i stavebný materiál na prvé ľudské príbytky.

Najstaršie osídlenie Podhoria

Vieme, že malokarpatské jaskyne pritúlili prvých obyvateľov nášho kraja už pred tisícmi rokov. Svedčia o tom bohaté nálezy pravekých nástrojov v jaskyni „Dzeravá skala” v Plaveckom Podhradí. Táto lokalita ako sídlo pravekých ľudí bola známa ešte za Uhorska. Bohužiaľ sa stala objektom „vykopávok” rôznych amatérov a zberateľov. Systematicky bola preskúmaná až v minulých desaťročiach a nálezy potvrdili existenciu človeka už v staršej dobe kamennej. V jaskyni sa okrem nástrojov našli i ohniská a kosti zvierat, na ktorých si naši predkovia pochutnávali a ktoré v tej dobe u nás žili. Najviac nás zaujíma obrovský jaskynný medveď, ktorého kosti sa našli v jaskyni ležiacej oproti nej a ktorá bola akýmsi smetiskom.

Pred niekoľkými rokmi sa robili systematické vykopávky na vrchu Pohanská pri Plaveckom Podhradí, kde bolo objavené veľké keltské opidum (chránené mesto), obohnané rozsiahlymi valmi. Našlo sa tam množstvo hmotných nálezov z doby keltského a po ňom i laténskeho (spracovanie železa) osídlenia. V chotári obce sa našli i dve keltské mince Biateky. Spáleniská opevnení – drevených palisád i domov – svedčia, že mesto podľahlo útoku nejakých nájazdníkov. Možno, že to bolo práve vtedy, keď obyvateľstvo Pohanskej bolo opustené od bojovníkov, ktorí išli lúpežiť niekde inde. Rozsiahle vykopávky potvrdili i nejakú veľmi starú stavbu kresťanskú.

Po týchto národoch prišli Rimania, po ktorých tu nachádzame po poliach roztratené mince a v Rohožníku nám zanechali i zvyšky strážnej veže, z ktorej je dnes uprostred obce pekná vežička. Napokon sa tu usadili slovanské kmene. O tom svedčia mnohé slovanské názvy potokov, parciel, ale i sám názov obce Kuchyňa, ktorý je čisté slovanský. Takto sa tu premlelo mnoho národov, až napokon tu ostala osada, o ktorej máme najstaršiu zmienku už z roku 1206.

Najstaršie zmienky o Kuchyni

Územie Podhoria ležalo v tzv. konfŕniu. Bolo to hraničné územie, veľmi pusté a divoké (v Čechách to nazývajú hvozdy) medzi kráľovstvom uhorským a českým. Bývali tam iba strážne družiny, ktoré chránili prenikanie cudzích vojsk na územie uhorského štátu. Pretože to bolo územie veľmi rozsiahle, začali ho uhorskí panovníci parcelovať a dávať svojim verným vazalom na osídlenie a obrábanie.

Takto v roku 1206 daroval kráľ Ondrej l. svojmu vernému vazalovi grófovi Alexandrovi z rodu Hont Pázman územie Plaveckého Štvrtka (CHETURTUCHYEL) i s trhovým právom a mýtom. V listine, v ktorej vyznačuje hranice tohto panstva, prvý raz sa nám vyskytuje i názov obce, ktorá sa tam uvádza ako CUHNAMEZEI.

V listine sa píše: „…pertinet usque íocum nom/ne CUHNAMEZEI… (s/aha až k miestu nazývanému CUHNAMEZEI)

Prví osadníci boli pravdepodobne drevorubači, ktorí klčovali lesy, aby získali pôdu na obrábanie. Ďalej tu boli uhliari, čo pálili drevené uhlie. Iste sa tu usádzali i lovecké družiny, ktorých úlovky, najmä kože, na mieste vyrábali prví garbiari.

Časť listiny uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1216, v ktorej sa druhý raz spomína kuchynský názov CUHNAMEZEI.

Osadníkom sa tu zrejme nevodilo zle, lebo, keď uhorský kráľ sv. Ladislav vydal nariadenie, že asi 10 dedín si musí postaviť vlastný kostolík, postavili ho i v Kuchyni. Bol zasvätený sv. Mikulášovi. Máme o tom viacej písomných dokladov.

Vznik farností a najstarších kostolov

Keď jezuita Péterffy v roku 1742 inventarizuje spisy ostrihomskej arcidiecézy a vydáva ich knižne’ spomína rok 1397 ako rok, keď v Kuchyni bola už farnosť s kňazom. Podrobnejšie sa o tom zmienime v kapitole o farnosti. Zrejme to nebol kňaz, ktorý by tam býval trvalé. Veď kňazov vtedy bolo veľmi málo, najmä skutočne vzdelaných, pretože neboli semináre a výchova kňazského dorastu bola vecou kapitúl. V tej dobe mala Bratislavská kapitula kapitulníkov-misionárov, ktorí chodili po kraji, krstili, sobášili a podávali sviatosti. Asi takýto kňaz mal na starosti i starý kostolík v Kuchyni.

Ako Péterffy uvádza, mal k dispozícii štatút Ostrihomskej kapituly k roku 1397. Boli v ňom najstaršie správy zapísané „bona fidei”, teda v dobrej viere v ich pravdivosť. Mal i najstarší záznam podpísaný tromi notármi i zoznam prepoštov, opátov a farárov, ktorí sa zúčastňovali ostrihomských synôd. K tomu mal k dispozícii každoročný dodatok a obsah týchto prác. V ňom bol i zoznam fár, ktoré v tej dobe jestvovali a medzi nimi to bola i KUHINYA, alias KONYHA.’

Preto i my dnes musíme vychádzať z týchto autentických cirkevných záznamov, lebo v nich figuruje meno obce najčastejšie.

Po stránke civilnej i cirkevnej správy patrila Kuchyňa pod správu Bratislavského hradu. Uhorský kráľ sv. Štefan prvý zorganizoval cirkevnú i civilnú správu rodiaceho sa ranofeudálneho uhorského štátu a celé územie rozdelil na komitáty, čiže stolice – župy. Centrom komitátu bol hrad. Oblasť Záhoria bola rozdelená medzi komitáty Bratislavský a Saštínsky. Na ich hradoch boli i kostolíky (ecclesia castri), kde býval i hradný kňaz. Takýto župný hrad so svojím pánom bol predstaveným všetkých obcí ležiacich na jeho území. Hradný kňaz bol zase predstaveným všetkým kňazom na území komitátu a mal titul archidiakon (arcipresbyter). Jemu prináležal i cirkevný poplatok, tzv. desiatok. Územie, ktoré bolo archidiakonovi podriadené, sa nazývalo archidiakonát. Archidiakon mal svojich zástupcov vicearchidiakonov, ktorí boli farármi na niektorej fare.

V spomínanom diele PÉTERFFYHO1 sa dočítame, že v Saštínskom hrade bol dekan, ktorý bol archidiakonom a podliehala mu i Kuchyňa. Nazýva ju Kuhinya alias Konyha. Podliehali mu i ostatné obce na Podhoríako Pernek, Plavecký Mikuláš, Plavecký Peter, Rohožník a i Jabloňové.

I z tohto dedukujeme, že územie Kuchyne bolo už dávno obývané a cirkevná správa, nadväzujúc na správu civilnú, obec Kuchyňu registrovala už od 10. storočia druhého tisícročia.

Takáto bola situácia pred tatárskym plienením. Trináste storočie bolo pre nás storočím veľmi smutným. Tatári vtrhli do Uhorska v r. 1241 a prenikli i na naše územie. Ľudí, čo nestihli utiecť povraždili, alebo pobrali do otroctva, osady spustošili. Vyľudnili sa celé rozsiahle územia. Takto tomu bolo i v Kuchyni. Po tatárskom plene ostalo územie obce na široko-ďaleko ľudoprázdne. Preto sa všetko muselo osídľovať odznovu. Uhorský kráľ Belo IV. (1235-1270) začal s novu osídľovaním spustnutých území. Prázdne územie Kuchyne daroval synovi bratislavského richtára KUNTA, ktorý sa nazýval DEPREHT. Darované územie nazýva KUHNA. Darovacia listina pochádza z roku 1291 a v nej sa píše:“…quod consideratis fidelitatibus et serviciorum meritis Depreht filii Kunt, Villici Poso-niensis, fidelis nostris, que nobis post adepta gubernacula nostri regiminis exhibuit eí impendit, quandam terram castri nostri Posoniensis Kuhna vocatam, vacuam et habi-tatoríbus destitutam, in qua ecclesia in honore Sancti Nycolai est constructa.“

(svojmu vernému a poslušnému Deprebtovi, synovi bratislavského richtára Kunta, nášmu vernému, …udeľuje zem ležiacu na území Bratislavského hradu nazývanú KUHNA opustenú obyvateľmi a prázdnu, kde sa nachádza kostolík sv. Mikuláša)

Ako vidíme stále je tu starý slovenský názov KUCHYŇA. Tento názov v rôznych variantoch (Kuhna, Kuhina, Cuhnamezei ap.) sa opakuje i v ďalších kráľovských listinách, ktoré toto darovanie potvrdzujú a ďalší králi ho rešpektujú.

Nový zemepán DEPREHT povolal osadníkov, ktorí územie osídlili a v 13. storočí tu postavil pevný hrad, ktorý nazval DETREK.’ Z tohto názvu sa neskoršie v maďarčine vyvinul názov DETREKÓ, t. j. DETREKOV KAMEŇ.

Po odtiahnutí Tatárov do Ázie povolil kráľ Belo IV, aby sa v Uhorsku usídlili kmene bielych Kumánov, ktorých z ich sídiel pôvodne vyhnali Tatári. Zveril im stráženie hraníc v okolí hradu, kde sa usídlili. Pretože títo Kumáni boli plavovlasí (blondiaci), ľud ich nazval slovanským menom Plavci. Hrad, pod ktorým sa usídlili, nazval Plaveckým hradom. Plaveckými sa nazvali i niektoré dedinky, ktoré pod hrad patrili. To neznamená, že tam sídlili Plavci, ale že patrili pod Plavecký hrad.

Zdroj: Obec Kuchyňa