Láb – história

Obec Láb sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek.

Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej, do neolitu. Archeologické nálezy potvrdili, že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II., ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu, neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť – obec Štvrtok a na východnú časť, v ktorej bol i kostol – obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec.

V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu zeleniny, ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja, ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla, výrobňa trsťového pletiva, boli tu rôzne obchody, nielen potravinárske, ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.

Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe, v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce, jej názve i o súčasnosti.

Zdroj: Obec Láb