Tému aktuálne rozvírila informácia zverejnená na sociálnej sieti o zániku domu ľudovej architektúry na Záhorí.
„Jeho dni sú údajne čoskoro spočítané…a naše srdce plače Naozaj nemáme zákony, ktoré by takéto stavby chránili či poskytovali dotácie majiteľom na ich zveľaďovanie?,“ píše vo svojom statuse o pravdepodobnom zániku domu ľudovej architektúry v Moravskom Svätom Jáne občianske združenie zamerané na zachovanie tradícií, folklóru a staviteľstva na Záhorí Dom 1890.
K téme ne(za)chovávania ľudovej architektúry na Záhorí sa vyjadril historik Richard Keračík a priložil aj aktuálne fotky bránia ľudového domu zo svojej obce Cerová.
Masívne búranie ľudovej architektúry, nazývané tiež ,,asanačnou horúčkou“, máme spojené prevažne s 60. a 70 rokmi 20. storočia. Celé dediny a mestá boli v druhej polovici 20. storočia prestavané v socialistickom duchu. Mohli by sme predpokladať, že za ničenie dediny môže hlavne komunizmom zafarbený pohľad na vidiek. S menším hlukom sa to deje aj dnes.
Pohnútky minulé a súčasné pre búranie takýchto domov sú rovnaké. ,,Staré domy“ nevyhovujú predstave moderného bývania a nielen to.
Prečo sa v našej spoločnosti zakorenili takéto predstavy o bývaní? Je odmietanie ľudí v súčasnosti žiť v starých domoch len ekonomickou otázkou? Z jednej strany vnímam tento stav ako stratu identity našich dedín, kde chýbajú spojitosti medzi starým a novým.
Dedinskú ľudovú architektúru vo väčšine prípadov nevnímame ako dedičstvo. Sme otupení vo vnímaní špecifík našej regionálnej architektúry, voči jej účelnosti a remeselníckemu prevedeniu.
V čase socializmu bola hodnota ľudovej architektúry docenená len mimo svojho prirodzeného prostredia – v múzeách v prírode. Takéto privilégium sa popri ostatných regiónoch Slovenska ľudovým domom zo Záhoria nedostalo. Hovorí sa, že rebríček hodnôt sa nemení, ale len prezlieka kabát.
Nemôžeme si preto myslieť, že po desaťročiach chápania tradičnej ľudovej architektúry ako príťaže pre rozvoj, ako znak chudoby a nemodernosti, sa tieto postoje vo väčšinovej spoločnosti zrazu zmenia.
Asanácia čaká i tento malebný dom z Moravského Svätého Jána. Majiteľa tohto domu netreba odsudzovať. Z mnohých uhlov pohľadu sa dá pochopiť, že ekonomický zisk a vidina nového a moderného bývania prevládla. Nie je možné očakávať, že by sa vzťah majiteľov ľudových domov k ich zachovaniu a zveľaďovaniu vyvinul samovoľne.
Pre zachovanie ľudovej architektúry je preto potrebná väčšia iniciatíva samospráv a štátu. Obecné samosprávy by sa nemali báť vyhlásiť ľudové domy za pamätihodnosti obce, čo týmto stavbám primkne istý druh ochrany. Ak by samospráva cítila, že nemá tento úkon patrične odborne podložený, netreba zabúdať, že každá právnická a fyzická osoba má nárok na bezplatné poradenstvo s príslušným krajským pamiatkovým úradom.
Tak isto by mal byť majiteľom objektov ľudovej architektúry zjednodušený prístup k štátnym dotáciám a fondom, ktoré by ich motivovali k ich udržiavaniu a obnove.
V dôsledku pretrvávajúcej poveternostnej situácie upozorňuje polícia vodičov, že je uzavretá komunikácia v okrese Malacky.…
Vo štvrtok 19. septembra 2024 sa v Senici uskutoční 12. zasadnutie Mestského zastupiteľstva. Začiatok je…
Primátorka Skalice Oľga Luptáková zvolala zasadnutie mestského zastupiteľstva (MsZ) na stredu 18.septembra 2024 od 15.00…
Františkánsky kostol by sa dal zaradiť medzi väčšie chrámy v Skalici na Záhorí. Ak sa ocitnete…
Obec Marianka v okrese Malacky na Záhorí informuje, že zmapovala najpostihnutejšie miesta vo svojom katastri…
Hladina Dunaja dosiahla maximálnu úroveň 970 cm. Odteraz by už mala voda klesať. Informuje o…