Telocvične zívajú prázdnotou. Ako vyzerá telocvik počas pandémie?

V škole sa žiaci oboznamujú s mnohými predmetmi, ktoré sa viac či menej kvalitne dokážu naučiť aj na diaľku, čiže online. Slovenský jazyk, matematika, dejepis či biológia sa síce najefektívnejšie učia prezenčne, no ide to aj dištančne. Ale čo s telocvikom? Hrať vybíjanú, skákať do výšky, do diaľky či šprintovať online? Ako vyzerá telesná výchova v čase pandémie? Čo sa deje so športom u detí? Spýtali sme sa malackých pedagógov, ktorí učia telesnú výchovu.

Na hodiny telesnej výchovy sa väčšina z nás v žiackych rokoch tešila. Bola vždy príjemným spestrením dňa v škole. Jediná hodina, keď nebolo treba sedieť, ale dalo sa behať a hrať, teda robiť to, za čo sa zvyčajne dostávali poznámky. Doba sa však zmenila apri telesnej výchove to platí dvojnásobne. „Vzťah detí k športovaniu a telesnej výchove sa zhoršoval ešte pred pandémiou. Svedčí o tom fakt, že kedysi si mohli jednotlivé športové kluby športovcov spomedzi detí vyberať, dnes musia robiť tréneri nábor detí,“ hovorí učiteľ telesnej výchovy zo ZŠ Dr. J. Dérera Anton Pašteka.„Chyby sú aj na strane rodičov, mnohí podporujú nezáujem svojich detí športovať rôznymi ospravedlnenkami, len aby nemuseli na telesnej cvičiť.“

Petr Filip zo ZŠ Záhorácka tvrdí: čím menšie deti, tým väčší záujem o šport a pohyb.„Pred pandémiou radi cvičili žiaci 1. až 6. ročníka, u nich bol vzťah k telesnej výchove veľmi pozitívny.Od 7. ročníka sa ich vzťah k telocviku menil k horšiemu.“ Riaditeľ ZŠ Štúrova a tréner hádzanárok Strojára Malacky Dušan Šuster má podobné skúsenosti: „Pohyb je pre deti prirodzený, takže pozitívne sa k telocviku stavajú najmladšie ročníky. Čo sa týka starších, pri nich je potrebné ich zaujať a vytvoriť návyk na športové aktivity. Bez toho je s nástupom puberty chuť hýbať sa stále menšia,“ vysvetľuje.

Podľa Vladimíra Handla zo ZŠ Záhorácka je problematické postavenie telesnej výchovy v rámci systému výučby, čo sa prejavovalo ešte pred prepuknutím pandémie koronavírusu. „Dve hodiny telesnej výchovy, z ktorých je prakticky odcvičených bez prezliekania a rozcvičky tridsať minút, je veľmi málo. Telesná výchova a telocvikári sú často posledným bodom záujmu na školách. Ak sa nebudú telesná výchova a jej učitelia brať rovnako vážne ako učitelia ostatných predmetov, nedokážeme zmeniť prístup detí k športovaniu. A ten začínal byť biedny už pred pandémiou. Ak štát nezvýši počet hodín telesnej výchovy a nepostaví ju na roveň s ostatnými predmetmi, nebude to mať príliš význam a každý si bude robiť šport len sám pre seba. Čo je horšie, športujúcich detí bude stále menej,“ priznal V. Handl. 

Deti v škole cvičiť nenájdete

Hoci sa aspoň prvý stupeň základných škôl vrátil naspäť do lavíc, telesná výchova v súčasnosti prakticky neexistuje. „Počas pandémie telesnú nevyučujeme žiadnym spôsobom. Telocvik nemajú ani žiaci prvého stupňa, ktorí chodia prezenčne do školy. Jediný pohyb majú v rámci vychádzok a činností v družine,“ zhodnotil súčasnú situáciu A. Pašteka.

Rovnako situáciu vidí aj D. Šuster: „Telesná výchova, žiaľ, počas pandémie trpí. Je to veľký problém najmä v zime, keďže v telocvični je zakázané športovať a v chlade sa nedá chodiť von. S nástupom jarného počasia chceme cvičiť aspoň vonku.“

„Telesnú výchovu nevyučujeme, žiaci boli klasifikovaní len slovne – absolvoval,“ dodal k aktuálnej situácii P. Filip.„Keďže sa telesná výchova nevyučuje,my sme len v družine. Je to celkom nepríjemné, pretože družina je otvorená do pol piatej a po piatej by sme museli atletiku trénovať vonku, v lese. To je aktuálne nemožné, býva skoro tma, a tak máme, žiaľ, zrušenú aj atletiku. Tréningy sme zvyčajne mali po vyučovaní,“ hovorí V. Handl, ktorý sa spolu s P. Filipom okrem telocviku venuje aj výchove a trénovaniu mladých atlétov v AC Malacky. 

Pedagógovia varujú pred zdravotnými následkami

Dlhá odmlka od športovania na telesnej výchove deťom na zdraví určite nepridá. Pedagógovia sa na tom zhodujú. „Táto situácia môže podstatne ovplyvniť zdravie žiakov, a to najmä, ak sa nehýbu ani doma s rodičmi, nechodia na prechádzky alebo s nimi necvičia doma,“ konštatuje A. Pašteka.

„Tak ako sa u školopovinných detí odrazí dištančné vzdelávanie na kvalite nadobudnutých vedomostí, aj výpadok plnohodnotnej výučby telesnej a športovej výchovy sa prejaví na pracovných návykoch, telesnej hmotnosti, úrovni kondičných schopností a psychickom zdraví detí,“povedal o možných efektoch dlhého obdobia bez pohybu P. Filip. Dištančné vzdelávanie ostatných predmetov nie je natoľko efektívne ako prezenčné, no vyučovanie telocviku na diaľku je úplne nemožné. D. Šuster rovnako varuje pred tým, že fyzická výkonnosť žiakov klesne, no čo je horšie, dlhodobá športová nečinnosť sa môže prejaviť aj na ich zdraví.

Trénovanie bez cieľa

V. Handl a P. Filip ako tréneri vedú malackú atletickú mládež. Aktuálna situácia ovplyvnila aj tých žiakov, ktorí sa venovali športu aj mimo telocviku. „Pre športujúce deti je toto obdobie veľmi frustrujúce. Je to nepredstaviteľné, keď má športovec trénovať každý deň, cvičiť, aby sa udržal vo forme, ale nečakajú ho žiadne preteky, žiadne zápasy. Oni ani nevedia, ako na tom sú. Za rok sa dá niekam posunúť, ale bez súťaží je nezistiteľné, ako športovec napreduje. Toto obdobie pretrpia len psychicky silní jedinci,“konštatuje V. Handl a dodáva: „Športovci opúšťajú športové kluby. Len mne po výpadkoch v sezónach a po zrušení niekoľkých podujatí odišla polovica členov, kolegom takisto. V atletike je rok či rok a pol bez pretekov veľmi veľa a niektorí toto obdobie, žiaľ, zažili. Myslím si, že deti si odvyknú od súťažného športu a budeme radi, ak zostanú aspoň pri tom rekreačnom. Veľkým lákadlom je totiž domáce pohodlie a počítač.“ 

Nestrácať optimizmus

Atletický tréner a učiteľ P. Filip vidí svetlú budúcnosť: „Aj keď nie všetky deti, väčšina z nich sa k pravidelnému športovaniu vráti. Budú však na to potrebovať najmä viac času, pochopenia a trpezlivosti zo strany rodičov i učiteľov.“

Podobný názor má aj V. Handl: „Podľa mňa sa deti k športu vrátia, aj preto, že ich budú posielať rodičia. Už teraz najmä malých posielajú na tréningy, aby sa mohli trochu hýbať. U starších, ktorí sú už v puberte, to bude podstatne ťažšie. Tí si jednoduchšie odvyknú.“

Podľa aktuálneho Covid semaforu pre šport je kolektívny šport aj v exteriéri stále zakázaný. Športovať sa dá iba v exteriéri a individuálne. Skorý návrat telesnej výchovy do škôl si želajú nielen učitelia, ale podľa ich slov aj samotné deti, ktorým pohyb chýba. Veríme, že sa im toto prianie čím skôr splní.