Názov obce Zent Janos, Sankt Johana an der March alebo Svätý Ján pochádza od mena patróna obce a kostola, neskôr rozšírený prívlastok Moravský podľa rieky Moravy.
Obec Moravský Sv. Ján leží približne 5 kilometrov od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 od štátnej hranice s Českou republikou. Je bezprostredne územne prepojená s obcou Sekule, s ktorou bola v rokoch 1979 až 1989 administratívne zlúčená.
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Každopádne však Moravský Sv. Ján tu vystupuje ako už existujúca dedina pod meno Zenth János.
V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 – 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska.
Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. storočia začal vyvíjať ako zemepanské mestečko s jarmočným právom.
[pinf_eventgallery event=’moravsky_sv_jan20210919′ attr=images mode=lightbox max_images=22 thumb_width=120 ]
Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva. Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí – v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu. Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V roku 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec. V tomto období bol postavený aj kultúrny dom, v ktorom bol umiestnený obecný úrad a kino.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce – ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách. Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska.
V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok či husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 až 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky. Po roku 1945 sa prechod zastavil definitívne.
Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa , postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola. Okolo kostola bol pôvodne umiestnený aj cintorín, no po zákaze pochovávania v intraviláne obce bolo pochovávanie prenesené na miesto dnešného cintorína.
Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. V roku 1886 kaštieľ vyhorel. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci. V súčasnosti predstavuje veľkú dvojposchodovú pozdĺžnu stavbu s nízkou strechou.
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 – 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom. V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 – kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová. Predchádzajúci zvon odniesli z kaplnky počas prvej svetovej vojny v roku 1917 vojaci.
Zdroj: Obec Moravský Sv. Ján
Novembrové podujatia v Skalici sľubujú už tradične pestrý program plný kultúrnych a historických podujatí. Skalica…
Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých…
V utorok 29. októbra 2024 od popoludňajších hodín v obci Závod v okrese Malacky na…
Na diaľnici D2 pred výjazdom Stupava v smere z Malaciek kamión s dodávkou po nehode…
V Skalici sa počas dušičkového obdobia pripravujú na zvýšenú návštevnosť cintorínov. Prípravy na dušičkové obdobie…
Záhorská knižnica prináša v novembri 2024 bohatý program plný kreatívnych a zábavných aktivít pre všetky…