Obnova rašeliniska Hanšpíle na Záhorí v rámci projektu zachráni vzácne druhy a pomôže zmierňovať klimatickú zmenu.
Rašeliniská dokážu viazať uhlík efektívnejšie než lesy. Mnohé z nich však boli odvodňovaním či ťažbou rašeliny na Slovensku zničené. V rámci projektu „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ sa preto obnovuje 12 vybraných rašelinísk na Slovensku, medzi ktoré patrí aj rašelinisko v lokalite Hanšpíle na Záhorí. Informujú o tom Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) a DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie.
Rašelinisko v stredu 18.10. 2023 navštívia predstavitelia ŠOP SR a DAPHNE spolu s nórskou delegáciou donorov projektu, so zástupcom Veľvyslanectva Nórskeho kráľovstva vo Viedni aj s učiteľmi a žiakmi z Nórska. Exkurzie sa zúčastnia aj žiaci zo základnej školy z Plaveckého Štvrtku so svojimi pedagógmi, ktorí predvedú základné hydrologické merania priehľadnosti vody, pH či vodivosti. Súčasťou projektu je spolupráca so školami na vzdelávaní o týchto ohrozených biotopoch.
Lokalita Hanšpíle je súčasťou chráneného areálu Rudava, ktorý je zároveň územím európskeho významu SKUEV0163 Rudava. Takisto je súčasťou Ramsarskej lokality Alúvium Rudavy. Pre ťažbu rašeliny a budovanie odvodňovacích kanálov územie degradovalo, no zachovali sa tam vzácne biotopy, ako napríklad slatinné rašelinisko s výskytom orchideí a slatinné jelšové lesy. V rámci projektu slatinné rašelinisko sa zrevitalizuje- odstránia trstinu a náletové dreviny a stabilizuje sa vodný režim, napríklad vďaka čiastočnému zasypaniu odvodňovacích kanálov a vybudovaniu prehrádzok.
Čiastočne sa nachádza v katastri obce Plavecký Peter patriacom do okresu Senica v Trnavskom kraji a čiastočne v katastri Záhorie (vojenský obvod), okres Malacky, Bratislavský kraj.
Projektové lokality sú prevažne na pravej strane zregulovaného toku rieky Rudava. Časť záujmového územia bola poznamenaná ťažbou rašeliny v 60-tych rokoch. Po ťažbe zostali na lokalite menšie vodné plochy využívané rybármi. Na ďalšej odťaženej časti ostali fragmenty pôvodnej rašelinnej a slatinnej vegetácie. Tieto sú v súčasnosti ohrozované expanziou trstiny obyčajnej (Phragmites australis) a zmladzovaním jelše lepkavej (Alnus glutinosa). Preto sa tu každoročne vykonáva kosenie biomasy a jej následné odstraňovanie, čo má za následok potláčanie týchto druhov v prospech vysokých ostríc a bezkolencových porastov.
Negatívny vplyv v súčasnosti spôsobujú problémy s deficitom vodných zrážok, ktorý je znásobený odvodňovacími aktivitami spred cca 60-tych rokov, kedy boli v území vykonané odvodňovacie práce a napriamený pôvodný tok rieky Rudava.
Napriek vyššie uvedeným negatívam je riešené územie stále tvorené pestrým komplexom biotopov: Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz, Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a/alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition, Lk4 bezkolencové lúky, Lk10 Vegetácia vysokých ostríc, Ls3.6 Vlhko- a kyslomilné brezovo-dubové lesy, Ls7.4 Slatinné jelšové lesy, Lk11 trstinové spoločenstvá mokradí.
Takisto sa tu vyskytujú viaceré vzácne druhy rastlín. Najvýznamnejším je výskyt hľuzovca Loeselovho (Liparis loeselii), keďže ide o poslednú zachovalú lokalitu tohto druhu na Záhorí. Z ďalších zaujímavých ohrozených a chránených druhov tu boli zistené iskerník veľký (Ranunculus lingua), ostrica blšná (Carex pulicaris), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), rašelinníky (Sphagnum sp.), bublinatka menšia (Utricularia minor), kruštík močiarny (Epipactis palustris).
V jelšových porastoch s pestrou skladbou drevín (brezy, duby, bresty, jasene, krušiny) sú vhodným biotopom pre mnoho druhov vyšších húb. Z chránených druhov tu boli nájdené muchotrávka jelšová (Amanita friabilis) a rýdzik fialovkastý (Lactarius lilacinus). Z ohrozených druhov sa vyskytovali hríbovník jelšový (Gyrodon lividus), rýdzik machový (Lactarius omphaliformis).
Keďže ide o mokradné biotopy nie je prekvapením, že tu boli zistené aj vzácne a chránené druhy vážok ako šidielko ozdobné (Coenagrion ornatum), vážka (Leucorrhinia pectoralis), šidlo lúčne (Brachytron pratense) a vážka žltoškvrnná (Sympetrum flaveolum).
Názov projektu_SK: Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch
Názov projektu_EN: Ecohydrological Restoration of Peatlands in the Carpathians
Číslo projektu: ACC04P02
Program: Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (SK-Klíma)
Prijímateľ: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Partneri:
DAPHNE Inštitút aplikovanej ekológie (Partner projektu 1)
Mesto Spišská Belá (Partner projektu 3)
Norwegian Institute for Nature Research – NINA (Partner projektu 4)
Trvanie projektu: 02/2022 – 04/2023
Rozpočet: 983 725,00 EUR
Projekt „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“ (ďalej len „NFM Rašeliniská“) získal grant z Nórska v sume 983 725,00 EUR. Projekt bol spolufinancovaný v sume 147 593,00 € zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. Cieľom projektu je znížiť emisie CO2 obnovou degradovaných rašelinísk a regeneráciou ich funkcie ako zachytávačov uhlíka. Projekt sa bude zaoberať obnovou 12 lokalít rašelinísk na Slovensku s cieľom zastaviť ich degradáciu realizáciou dobre cielených hydrologických obnovných opatrení a aplikáciou klimaticky zodpovedného manažmentu rašelinísk na ploche 352,18 ha (3 521 800 m2). Pilotné lokality sa použijú na demonštráciu osvedčených postupov manažmentu rašelinísk príslušným zainteresovaným stranám na miestnej a národnej úrovni. Na základe ich testovania na projektových lokalitách budú pripravené usmernenia osvedčených postupov pre trvalo udržateľný manažment zalesnených rašelinísk na miestnej a národnej úrovni. Zvýši sa informovanosť o opatreniach na zmiernenie zmeny klímy a adaptačných opatreniach súvisiacich s rašeliniskami. Spolupráca a zapojenie príslušných miestnych zainteresovaných strán a miestnych komunít zabezpečí dlhodobú udržateľnosť projektu.
Nórske granty predstavujú príspevok Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe. Nórsko prostredníctvom Nórskych grantov prispieva k znižovaniu ekonomických a spoločenských rozdielov a k posilňovaniu vzájomných vzťahov s prijímateľskými štátmi v strednej a východnej Európe a v Pobaltí.
Pivovar Wywar, člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Záhorie a Kopanice, zaznamenal úspech na treťom…
Pivovar Wywar, člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Záhorie a Kopanice, zaznamenal úspech na treťom…
Zimná údržba ciest je personálne, technicky a materiálne zabezpečená a pripravená na nadchádzajúce obdobie zo…
"Rozhodli sme sa vytvoriť niečo výnimočné na mieste, kde kedysi stála stará, opotrebovaná zastávka pri…
Mesto Stupava, Sport Club Rudar a Základná škola v Stupave s radosťou oznamujú organizáciu nultého…
Každodenná klasika ráno na cestách zo Záhoria do hlavného mesta, nehoda a kolóny nie len…