Pocity šťastia Slovákov: Prečo sa cítime menej šťastní než naši európski susedia?
Nové dáta z 11. kola Európskej sociálnej sondy (ESS ERIC) prinášajú zaujímavé pohľady na pocity šťastia a sociálne kontakty Slovákov v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami.
Subjektívna pohoda Slovákov v európskom kontexte
Tento dlhodobý výskum, ktorý prebieha od roku 2001, skúma postoje a hodnoty obyvateľov mnohých krajín, vrátane Slovenska. Najnovšie výsledky odhaľujú, ako sa Slováci cítia šťastní a ako často sa stretávajú so svojimi blízkymi v porovnaní s ostatnými Európanmi.
Šťastie na Slovensku: Kde sme v európskom rebríčku?
Podľa výskumu sa Slováci umiestnili na chvoste rebríčka, pokiaľ ide o pocit šťastia. Priemerné skóre šťastia na Slovensku dosahuje hodnotu 6,57 na škále od 0 (extrémne nešťastný) po 10 (extrémne šťastný). Aj keď sa to môže zdať nízke, Slováci a Slovenky stále viac inklinujú k pocitom šťastia než nešťastia. V porovnaní s krajinami ako Švajčiarsko (8,15), Fínsko (8,07) a Nórsko (7,95) je však zrejmé, že máme priestor na zlepšenie.
Sociálne kontakty: Ako často sa stretávame s blízkymi?
Keď ide o sociálne kontakty, Slováci sa umiestnili v strednej časti rebríčka s priemerným skóre 4,61, čo zodpovedá frekvencii stretávania sa s blízkymi raz za týždeň. V porovnaní s Nórskom (5,63) alebo Holandskom (5,40), kde sa ľudia stretávajú niekoľkokrát do týždňa, máme čo doháňať. Na druhej strane, stretávame sa častejšie než obyvatelia Maďarska (3,46) alebo Írska (4,19).
Faktory ovplyvňujúce pocity šťastia
Hoci frekvencia sociálnych kontaktov môže ovplyvniť pocity šťastia, nie je to jediný faktor. Pocity šťastia sú komplexným výsledkom mnohých ďalších aspektov života, ako sú ekonomická situácia, zdravie, rodinné vzťahy a osobné hodnoty. Ako uvádza výskumník Alexander Loziak zo Spoločenskovedného ústavu CSPV SAV, v. v. i., je dôležité brať do úvahy celkový kontext, v ktorom ľudia žijú.