Popolcová streda začiatok pôstu
Popolcová streda každoročne pripadá na iný termín, pretože sa odvodzuje od Veľkej noci, ktorá sa slávi vždy v prvú jarnú nedeľu po splne mesiaca. Ak od Veľkej noci odrátame štyridsať dní plus nedele, dostaneme presný dátum Popolcovej stredy.
Popolcová streda alebo škaredá streda v roku 2024 pripadá na 14. február Deň svätého Valentína – Deň zaľúbených.
Popolcová streda ako začiatok pôstu
V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je to prvý deň pôstneho obdobia. Nasleduje štyridsať dňový pôst spolu so šiestimi nedeľami. Nedeľa sa do Pôstneho obdobia nezapočítava, preto lebo sa za pôstny deň nepovažuje. Z časového hľadiska teda Popolcová streda pripadá na 46. deň pred Veľkonočné nedeľou. Pre každý rok platí iný dátum Veľkej noci, čo ovplyvňuje aj stanovenie dátumu Popolcovej stredy. Po veselom fašiangovom období nastáva čas útlmu, čiže pôstu.
Kto chce veštiť, prípadne robiť magické praktiky, musí sa podrobiť aj očiste tela. Nie je to len očista pokožky, ale aj vnútra organizmu, čiže čriev a psychiky. Preto sa aj im doporučuje pôst. Pospolití ľudia dávnych čias od pradávna vnímali energie prírody a prispôsobovali sa im.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo; tento symbol sa vzťahuje na blízkovýchodnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom.
Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“ Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním.
Fašiangy
Je to trojtýždňový sviatok, ktorý v minulosti začínal sviatkom Troch kráľov a končil Popolcovou stredou. Štyridsať denné pôstne obdobie pred Veľkou nocou, kedy sa má upustiť od požívania mäsa. Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť.
Korene fašiangových zvykoslovných útvarov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s tancovačkou. V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi.
Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa najmä v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov mjasopust.
zdroj: wikipedia.org
