SANAGRO Záhorie: Rozbeh nových chovov sliepok nosníc brzdí obrovská byrokracia

SANAGRO: Chovateľom sliepok by pomohlo zníženie byrokracie pri otváraní nových chovov.

Už o dva roky ukončí drvivá väčšina maloobchodov predaj vajec z klietkového chovu, ktoré dnes na našich pultoch výrazne dominujú. Nové chovy nosníc či ich transformácia sú však pre farmárov finančne náročné. Rozbehy, najmä v oblasti bioprodukcie, zároveň brzdí prílišná administratíva.

Už od roku 2025 sa viaceré zahraničné obchodné reťazce pôsobiace na Slovensku zaviazali ukončiť predaj vajec z klietkového chovu. Tie však tvoria až tri štvrtiny dnešnej ponuky na pultoch. Poľnohospodárska spoločnosť SANAGRO tvrdí, že zmena chovov či vybudovanie nových je finančne náročné a mnohí farmári na to nemusia mať dostatok financií. „Prechod z klietkového na iný typ chovu si vyžaduje investície v desiatkach až stovkách tisíc eur v závislosti od veľkosti chovu. Navyše proces otvárania chovov je  administratívne veľmi náročný,“upozornil Tomáš Kohút, generálny riaditeľ skupiny SANAGRO, ktorá na západnom a strednom Slovensku obhospodaruje 12 fariem.

Práve SANAGRO otvorilo presne pred rokom jeden z najväčších BIO – voľných výbehov pre nosnice na svojej ekofarme BOS-POR Agro na Záhorí. Dosiaľ na nej vyprodukovalo a dodalo na slovenský trh takmer trištvrte milióna bio vajec.

„Investície do vybudovania mobilnej chovnej haly vrátane triedičky bio vajec boli na úrovni 340-tisíc eur. Avšak práve pre byrokraciu sme po otvorení chovnej stanice nemohli na trh umiestniť približne 130-tisíc vajec, čo pre nás predstavovalo čistú stratu,“ spomína Tomáš Kohút.

Ako ďalej dodal, pri otváraní prevádzkarní na chov hydiny je potrebný celý rad povolení, kontrola chovov a samotných sliepok. „Ide o proces, pri ktorom sú chovatelia závislí od činnosti orgánov štátnej správy, ktoré majú naň stanovené zákonné lehoty. Proces schvaľovania je mimoriadne zdĺhavý a nezohľadňuje sa pri ňom skutočnosť, že pracujeme so živými zvieratami a s ich produktmi, ktoré majú obmedzenú lehotu trvanlivosti,“ uviedol T.Kohút. Práve na margo toho upozorňuje, že prechod z klietkových chovov nosníc na podstielkový či výbehový môže byť pre niektorých farmárov problém.

Ukončenie klietkového chovu vychádza z nariadenia Európskej únie, na ktoré reagovali viaceré zahraničné obchodné reťazce na Slovensku. A to tak, že sa zaviazali, že od roku 2025 nebudú vo svojich prevádzkach predávať spotrebiteľom vajcia z klietkových chovov. Slovenskí chovatelia pritom uzavreli so štátom dohodu, že s klietkovým chovom skončia najneskôr do roku 2030.

V rokoch 2019 až 2021 Slovensko zaznamenalo postupný pokles sebestačnosti v produkcii vajec pod hranicu 90 percent. Podľa posledných údajov Eurostatu z roku 2021 je naša krajina sebestačná na úrovni 83 percent. Najviac vajec sa u nás vyprodukuje v klietkovom chove, pričom podiel Slovenska na produkcii bio vajec a chove vo voľnom výbehu je zatiaľ minimálny. 

Bio vajcia obsahujú až trikrát viac vitamínu D ako bežné vajcia, keďže sliepky sú vo voľnom výbehu vystavované počas celého dňa slnečnému žiareniu. Zároveň tieto vajcia obsahujú trikrát viac omega-3 mastných kyselín a dvojnásobok vitamínu E, na čo poukázala štúdia univerzity v Pensylvánii.