V meste Senica slávnostne odhalili pamätník, ktorý pripomína kapitána in memoriam Štefana Fajnora, ktorý sa narodil v Senici 19. októbra 1888.
“Je to jedna z najvýraznejších osobností, ktorá sa zaslúžila o bohatú históriu Slovenska, a nielen Senice, ale má význam aj na celonárodnej úrovni. Jeho činy sú nezmazateľne zaznamenané vo vojenských kronikách Slovenska,” uvádza riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.
Pamätník Štefana Fajnora je vyrobený z ušľachtilého bulharského mramoru. Má rozmery 50 x 50 cm a výšku 2 metre. „Na jeho vrchu je ručne tesaný reliéf vojenského kríža, ktorý bol vojenským vyznamenaním udeleným za mimoriadne zásluhy a nasadenie československým legionárom v boji. Pod reliéfom sa nachádza pamätná tabuľa s menom Štefana Fajnora so základnými informáciami o jeho živote a činoch,“ predstavil pamätník Pavol Vandelia, predseda občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bôrikovej, ktoré sa zaslúžilo to, že pamätník bol v Senici inštalovaný.
Primátor mesta Senica Martin Džačovský, ktorý bol oslovený s myšlienkou vytvorenia pamätníka, hovorí: “Považujem tento nápad za veľmi vhodný. Mám osobný záujem, aby sa história mesta Senica stala známejšou, pretože mesto nie je len moderným centrom, ale skrýva v sebe bohatú minulosť a významné osobnosti ako kapitán Štefan Fajnor mladší, ktorý formoval naše dejiny.“
Ako doplnil, tento pamätník nie je len pripomienkou minulosti, ale aj pozvaním pre súčasné a budúce generácie, aby sa viac dozvedeli o histórii a odkaze ich predkov. “Bol jedným z prvých Slovákov, ktorí sa prihlásili do československých légii v Rusku po výzve generála Milana Rastislava Štefánika. Jeho otec, významný advokát a národovec, mu od detstva vštepoval lásku k národu. Štefan sa stal advokátom a mal záľubu v amatérskom maľovaní. Jeho životný príbeh je fascinujúci. Plný zvratov a premien, a ukazuje, že hoci jeho snom nebolo byť v bahne prvej svetovej vojny, osud ho zaviedol na cestu, ktorá ovplyvnila dejiny,” priblížil jeho život predeza OZ Johanky Hrebendovej Bôrikovej.
Vandelia ďalej hovorí: “Mnohí mladí ľudia dnes nevedia, kto boli československí legionári. Nechápu, akú obrovskú úlohu zohrali v boji za našu slobodu. Štefan Fajnor je jednou z tých významných postáv, ktoré formovali Senicu. A je správne, že mu vyjadrujeme úctu a vďaku.“
Kapitán in memoriam Štefan Fajnor sa narodil do uznávanej rodiny 19. októbra 1888 v Senici. Jeho otec bol rešpektovaným advokátom a významným hudobným skladateľom. Niesol rovnaké meno ako jeho syn, zatiaľ čo jeho matka Emília pochádzala z rodiny Jurenkovcov. Štefan vyrastal spolu s ôsmimi súrodencami – štyrmi sestrami a štyrmi bratmi – a svoje detstvo prežil predovšetkým v Senici. Vzdelával sa na miestnom gymnáziu a neskôr pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte Budapeštianskej univerzity.
Pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa Štefan Fajnor venoval práci advokátskeho koncipienta. Avšak jeho pokojný život sa obrátil naruby v lete 1914, keď bol na základe mobilizačnej vyhlášky povolaný do uhorského vlastibraneckého 16. pešieho pluku v Banskej Bystrici, čo označilo začiatok jeho vojenskej kariéry. Počas služby na ruskom fronte sa dňa 10. júla 1915 dostal do zajatia pri rieke Dnester v Haliči a neskôr bol umiestnený v zajateckom tábore Birjuč vo Voronežskej gubernii.
V Rusku sa Štefan Fajnor zaradil medzi prvých slovenských zajatcov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do Českej Družiny, formujúcej sa v rámci cárskej armády. Dňa 24. apríla 1916 bol zaradený do 1. čs. streleckého pluku Majstra Jana Husa a o niekoľko dní neskôr prevelený do 3. roty. V novembri toho istého roku ho povýšili na desiatnika a pridelili do 6. roty.
Fajnorove vodcovské schopnosti sa prejavili počas Brusilovovej protiofenzívy v lete 1916, keď velil výzvednému oddielu 113. divízie 8. ruskej armády. Neskôr, ako mladší dôstojník 6. roty 1. čs. streleckého pluku, bol v máji 1917 pridelený k Česko-Slovenskej národnej rade v Rusku s cieľom nábora dobrovoľníkov z radov zajatcov. V júli 1917 sa vyznamenal v bitke pri Zborove a v máji 1918 pôsobil ako sudca poľného súdu pri štábe 1. čs. streleckej divízie.
Jeho posledným vojenským úspechom bol boj proti sovietskej moci pri meste Penza a Bezenčuku v Povolží. Kapitán Štefan Fajnor tragicky zahynul 27. júna 1918 v bitke o mesto Buzuluk, keď sa jeho jednotky pokúšali obsadiť stredné Povolžie. Jeho odvaha a hrdinstvo boli posmrtne uznávané povýšením na kapitána in memoriam československej armády a udelením Československého vojnového kríža dňa 8. marca 1920. Jeho pamiatku uctil básnik Vladimír Roy, predstaviteľ slovenskej literárnej moderny, pietnou spomienkou vo svojej publikácii.
Pre viac informácií sledujte náš web: www.NaZahori.sk.
Novembrové podujatia v Skalici sľubujú už tradične pestrý program plný kultúrnych a historických podujatí. Skalica…
Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete si 1. novembra pripomína cirkevne prikázaný Sviatok všetkých…
V utorok 29. októbra 2024 od popoludňajších hodín v obci Závod v okrese Malacky na…
Na diaľnici D2 pred výjazdom Stupava v smere z Malaciek kamión s dodávkou po nehode…
V Skalici sa počas dušičkového obdobia pripravujú na zvýšenú návštevnosť cintorínov. Prípravy na dušičkové obdobie…
Záhorská knižnica prináša v novembri 2024 bohatý program plný kreatívnych a zábavných aktivít pre všetky…