V Senici odhalili pamätník rodákovi Štefanovi Fajnorovi

V meste Senica slávnostne odhalili pamätník, ktorý pripomína kapitána in memoriam Štefana Fajnora, ktorý sa narodil v Senici 19. októbra 1888.

“Je to jedna z najvýraznejších osobností, ktorá sa zaslúžila o bohatú históriu Slovenska, a nielen Senice, ale má význam aj na celonárodnej úrovni. Jeho činy sú nezmazateľne zaznamenané vo vojenských kronikách Slovenska,” uvádza riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič.

Mramor na pamätník prišiel z Bulharska

Pamätník Štefana Fajnora je vyrobený z ušľachtilého bulharského mramoru. Má rozmery 50 x 50 cm a výšku 2 metre. „Na jeho vrchu je ručne tesaný reliéf vojenského kríža, ktorý bol vojenským vyznamenaním udeleným za mimoriadne zásluhy a nasadenie československým legionárom v boji. Pod reliéfom sa nachádza pamätná tabuľa s menom Štefana Fajnora so základnými informáciami o jeho živote a činoch,“ predstavil pamätník Pavol Vandelia, predseda občianskeho združenia Johanky Hrebendovej Bôrikovej, ktoré sa zaslúžilo to, že pamätník bol v Senici inštalovaný.

Primátor mesta Senica Martin Džačovský, ktorý bol oslovený s myšlienkou vytvorenia pamätníka, hovorí: “Považujem tento nápad za veľmi vhodný. Mám osobný záujem, aby sa história mesta Senica stala známejšou, pretože mesto nie je len moderným centrom, ale skrýva v sebe bohatú minulosť a významné osobnosti ako kapitán Štefan Fajnor mladší, ktorý formoval naše dejiny.“

Pamätník pre súčasné aj budúce generácie

Ako doplnil, tento pamätník nie je len pripomienkou minulosti, ale aj pozvaním pre súčasné a budúce generácie, aby sa viac dozvedeli o histórii a odkaze ich predkov. “Bol jedným z prvých Slovákov, ktorí sa prihlásili do československých légii v Rusku po výzve generála Milana Rastislava Štefánika. Jeho otec, významný advokát a národovec, mu od detstva vštepoval lásku k národu. Štefan sa stal advokátom a mal záľubu v amatérskom maľovaní. Jeho životný príbeh je fascinujúci. Plný zvratov a premien, a ukazuje, že hoci jeho snom nebolo byť v bahne prvej svetovej vojny, osud ho zaviedol na cestu, ktorá ovplyvnila dejiny,” priblížil jeho život predeza OZ Johanky Hrebendovej Bôrikovej.

Vandelia ďalej hovorí: “Mnohí mladí ľudia dnes nevedia, kto boli československí legionári. Nechápu, akú obrovskú úlohu zohrali v boji za našu slobodu. Štefan Fajnor je jednou z tých významných postáv, ktoré formovali Senicu. A je správne, že mu vyjadrujeme úctu a vďaku.“

Štefan Fajnor: Odvážny hrdina a legionár

Kapitán in memoriam Štefan Fajnor sa narodil do uznávanej rodiny 19. októbra 1888 v Senici. Jeho otec bol rešpektovaným advokátom a významným hudobným skladateľom. Niesol rovnaké meno ako jeho syn, zatiaľ čo jeho matka Emília pochádzala z rodiny Jurenkovcov. Štefan vyrastal spolu s ôsmimi súrodencami – štyrmi sestrami a štyrmi bratmi – a svoje detstvo prežil predovšetkým v Senici. Vzdelával sa na miestnom gymnáziu a neskôr pokračoval v štúdiu na Právnickej fakulte Budapeštianskej univerzity.

Pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa Štefan Fajnor venoval práci advokátskeho koncipienta. Avšak jeho pokojný život sa obrátil naruby v lete 1914, keď bol na základe mobilizačnej vyhlášky povolaný do uhorského vlastibraneckého 16. pešieho pluku v Banskej Bystrici, čo označilo začiatok jeho vojenskej kariéry. Počas služby na ruskom fronte sa dňa 10. júla 1915 dostal do zajatia pri rieke Dnester v Haliči a neskôr bol umiestnený v zajateckom tábore Birjuč vo Voronežskej gubernii.

V Rusku sa Štefan Fajnor zaradil medzi prvých slovenských zajatcov, ktorí sa dobrovoľne prihlásili do Českej Družiny, formujúcej sa v rámci cárskej armády. Dňa 24. apríla 1916 bol zaradený do 1. čs. streleckého pluku Majstra Jana Husa a o niekoľko dní neskôr prevelený do 3. roty. V novembri toho istého roku ho povýšili na desiatnika a pridelili do 6. roty.

Štefan Fajnor mal výrazné vodcovské schopnosti

Fajnorove vodcovské schopnosti sa prejavili počas Brusilovovej protiofenzívy v lete 1916, keď velil výzvednému oddielu 113. divízie 8. ruskej armády. Neskôr, ako mladší dôstojník 6. roty 1. čs. streleckého pluku, bol v máji 1917 pridelený k Česko-Slovenskej národnej rade v Rusku s cieľom nábora dobrovoľníkov z radov zajatcov. V júli 1917 sa vyznamenal v bitke pri Zborove a v máji 1918 pôsobil ako sudca poľného súdu pri štábe 1. čs. streleckej divízie.

Jeho posledným vojenským úspechom bol boj proti sovietskej moci pri meste Penza a Bezenčuku v Povolží. Kapitán Štefan Fajnor tragicky zahynul 27. júna 1918 v bitke o mesto Buzuluk, keď sa jeho jednotky pokúšali obsadiť stredné Povolžie. Jeho odvaha a hrdinstvo boli posmrtne uznávané povýšením na kapitána in memoriam československej armády a udelením Československého vojnového kríža dňa 8. marca 1920. Jeho pamiatku uctil básnik Vladimír Roy, predstaviteľ slovenskej literárnej moderny, pietnou spomienkou vo svojej publikácii.

Pre viac informácií sledujte náš web: www.Zahoracka.TV.