V Skalici pred 174 rokmi začal D. Lichard vydávať prvé slovenské hospodárske periodikum

V Skalici začal Daniel Gabriel Lichard vydávať 5. apríla 1848 slovenské hospodárske periodikum Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.

Bol to prvý slovenský ekonomický časopis. Daniel Lichard ho vydával týždenne v apríli až septembri 1848 v štúrovskej slovenčine. Noviny zanikli 27.9.1848.

Vznik novín

Lichard po priaznivom prijatí svojho prvého kalendára – Domovej pokladnice – slovenskou verejnosťou, sa pripravoval vystúpiť s hospodárskym týždenníkom, lebo sa domnieval, že tento by oveľa lepšie slúžil ľudovýchovnému a hospodárskemu programu štúrovskej generácie ako raz do roka vychádzajúci kalendár.

Už začiatkom roku 1846 si podal prvú žiadosť na Kráľovskú uhorskú miestodržiteľskú radu do Budína o povolenie na vydávanie Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Aj on podobne ako Štúr a Hurban musel podstúpiť dlhý zápas s nadriadenými úradmi, kým sa mu po poldruha roka podarilo toto povolenie získať.

Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada so súhlasom Ústredného cenzúrneho úradu odmietla povoliť vydávanie Lichardových novín. Vraj cieľ, ktorý si pre svoje noviny vytýčil, je výlučne vecou školskej výučby a náboženskej výchovy. Preto netreba kvôli tomu vydávať slovenské noviny. Okrem toho sú vraj oprávnené obavy, že tieto noviny, ako aj celá slovenská spisba, by slúžili vyvolávaniu národnostných treníc a rozširovaniu falošných náuk. Súčasne zamietli Lichardovu požiadavku na ročnú vládnu subvenciu 1500 zlatých po dobu desiatich rokov.

Vo svojej druhej žiadosti koncom toho istého roku Lichard sa už vzdáva požadovanej vládnej subvencie. Za ich finančné krytie a prípadné straty tu už ručí skalický kníhtlačiar Škarnicel. Kráľovská uhorská miestodržiteľská rada aj túto jeho druhú žiadosť kategoricky zamietla. Napriek tomu, že Ústredný cenzúrny úrad ju tento raz odporúčal na priaznivé vybavenie.

Preto Lichard po dvojnásobnom odmietnutí bol prinútený 22. apríla 1847 poslať tretiu žiadosť. A to priamo cisárovi do Viedne. Cisársky dvor zaujal k Lichardovej žiadosti priaznivé stanovisko. Lichard dostáva po panovníckom súhlase 8. augusta 1847 dekrét – povolenie na vydávanie Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život s pripomienkou, že akékoľvek porušenie cenzúrnych predpisov by viedlo k okamžitému zastaveniu novín.

Charakteristika

Lichardovo rozhodnutie vydávať hospodárske noviny bolo v súlade s plánmi predstaviteľov slovenského národného hnutia, ktorí venovali veľkú pozornosť roľníckej otázke a preto chceli aj prostredníctvom hospodárskych novín získavať ľudové vrstvy pre svoj sociálny a politický program.

Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život mali dopĺňať Štúrov politický tlačový orgán a okrem poľnohospodárstva všímať si aj remeslá a vznikajúci priemysel. Lichardove noviny mali šíriť medzi roľníkmi a remeselníkmi aj poznatky o racionálnejšom hospodárení a modernej remeselníckej výrobe a to v čase, keď u nás neboli nijaké školy.

Noviny nemali rôznorodé novinové žánrové formy, prevládali tu len články, správy a komentáre. Inklinovali k popularizačno-vedeckému štýlu. Pokrokom bolo, že Lichard vedel už voliť pre svoje články vhodné titulky i to, že materiál do novín zaraďoval podľa stupňa dôležitosti tak, aby spoločensky najzávažnejším a najaktuálnejším veciam venoval i najviac miesta.

Lichard vedel svoje stanovisko v novinách obhájiť serióznymi a presvedčivými argumentmi. Znakmi jeho publicistiky sú logika, súlad medzi štýlom a obsahom, dôsledná reálnosť, kritičnosť, úspornosť a adekvátnosť výrazu, ako aj využívanie prvkov ľudovej reči.

Daniel Lichard a pôsobenie novín

Po obdržaní povolenia sa Lichard snažil získať pre svoje noviny čo najviac predplatiteľov a finančných prostriedkov, bez ktorých by nemohol zabezpečiť ich vychádzanie. Pre ťažkosti s poštou, nemohol začať svoje noviny vydávať od 1. júla 1847, ako to bol pôvodne plánoval. Prvé číslo vyšlo v Skalici 5. apríla 1848. Podľa príkazu cenzúry, v týchto novinách bola prísne zakázaná “politika, hádky za reč a otázky náboženské”.

Prvé číslo slovenských hospodárskych novín malo v hlavičke znázornený symbol moderného poľnohospodárstva, remeselníckej výroby a priemyslu. Lichardove noviny pre hospodárstvo svojou orientáciou na hospodárske a popularizačno-vedecké články, boli nesporne prínosom pre slovenské novinárstvo. Do popredia sa vtedy dostávali otázky hospodárske, volalo sa po racionálnejšom obrábaní pôdy, po rozšírení remeselníckeho podnikania, modernizácii výroby a rozvoji manufaktúr.

Hospodárska a technická zaostalosť Uhorska bola prekážkou, ktorú chceli aj prívrženci Ľudovíta Štúra a Daniela Licharda v rámci svojich skromných možností prekonávať. Lichard bol nielen redaktorom a vydavateľom novín, ale aj ich skutočným tvorcom. Sám si musel zaobstarávať aj administráciu novín a sám napísal aj väčšinu článkov do nich.

Lichard sa snažil od začiatku vychádzania novín získať pre ne čo najviac dopisovateľov zo všetkých slovenských krajov. Zaviedol pre nich aj osobitnú rubriku. Výťahy z ich listov vychádzali v rubrike Domáce dopisy. Týkali sa väčšinou otázok poľnohospodárskych, včelárskych a ovocinárskych.

Časti novín

Pri zostavovaní rubrík a zaraďovaní správ i článkov do novín, Lichard vychádzal zo skúseností, ktoré získal pri redigovaní Domovej pokladnice. Významným cieľom bolo novinami napomáhať hospodársky pokrok v krajine. Štefan Janšák (*1886 Osuské – 1972 Bratislava) v monografii o Lichardovi tvrdil, že „obsahovo Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život boli tak vysoko, že ich sám neskôr svojím Obzorom nepredstihol“.

Prírodným vedám venoval rubriku Lipové lístoky. Bol to zaujímavý pokus pútavou a prístupnou formou vzbudzovať záujem neškoleného dedinského čitateľa o prírodné úkazy. Remeselníckej výrobe určil rubriku Remeselnícko-technické nárady (neskoršie Remeselnícko-technické správy). Tu uverejňoval praktické rady pre rôzne druhy remesiel.

Príbuzný charakter mala aj rubrika Drobničky pre gazdinku. Boli tu rady pre varenie, konzervovanie potravín, ničenie škodcov zeleniny a ovocia, informácie o domácich liekoch a pod.

Osobitné postavenie v Lichardových novinách mala rubrika Kukučka, v ktorej uverejňoval „všelijaké novinky z behu sveta a ľudského života“. Boli to zaujímavé aktuality rôznorodého obsahu, ktoré preberal bez udania prameňa z peštianskych, viedenských, pražských alebo i zo zahraničných novín a časopisov.

Daniel Lichard vo svojich hospodárskych novinách využívajúc uvoľnenie pomerov po zrušení cenzúry z marca 1848, snažil sa publikovať aj správy a komentáre politického zamerania.

Rubriky o poľnohospodárstve, remeslách, priemysle doplňovali úradné správy, výťahy zo zákonov a nariadení, oznámenie o nových knihách, i prvé obchodné inzeráty. Na žiadosť čitateľov Lichard do novín zaradil aj prehľad o cenách obilia.

Súvis so zrušením poddanstva 1848

Po zrušení poddanstva v marci roku 1848 sa mnohí poslanci krajinského snemu i šľachtické predstavenstvá stolíc, ako aj jednotliví zemskí páni, snažili preťahovať uskutočnenie tohto zákona, alebo ho sabotovať. Daniel Lichard preto uverejnil vo svojich novinách presné znenie krajinských zákonov, ktoré nikoho nemohli nechať v pochybnostiach o skutočnom stave vecí.

Daniel Lichard a podpora slovenských roľníkov

Lichardove hospodárske noviny vychádzajúce v prevratnom historickom roku 1848 mali osobitne významné poslanie. Mali zainteresovať roľníka zbaveného poddanstva na zvyšovaní výnosov pôdy, na lepšom chove dobytka, modernizácii poľnohospodárskej výroby a pod. Novinami chcel slúžiť hlavne remeselníkom a tým roľníkom, ktorí mali vlastný hospodársky inventár, ťažný dobytok a pôdu. Na týchto dvoch spoločenských vrstvách totiž veľmi záležalo štúrovcom.

Lichard v Novinách pre hospodárstvo prinášal články s návrhmi na agronomické a agrotechnické opatrenia, informácie o technických novinkách, praktické rady pre poľné hospodárstvo a remeslá. Išlo tu napospol o rady, ktorých realizácia si nevyžadovala väčších finančných investícií a ktoré mohol uskutočniť aj drobnejší remeselník a hospodár. V týchto novinách navrhoval aj založenie hospodárskej školy v Trnave. Tieto Lichardove myšlienky sa však pred revolúciou roku 1848/49 neuskutočnili.

Veľký význam mali aj články týkajúce sa kultivácie pôdy, pestovanie plodín a zavádzanie rôznych agrotechnických opatrení v časoch na Slovensku ešte málo rozšírených. Valec na drvenie hrúd na poli, brány so železnými zubami, kosa miesto kosáka, železné osi na vozoch namiesto drevených, využívanie tzv. valcového klinu na štiepanie dreva, výroba gleja, dreveného uhlia, boj proti trojpoľnému systému a pod.

O jeho nezištnosti a úprimnej snahe pomôcť ľudu svedčí aj to, že kúpil za značnú sumu vo Viedni kvalitné osivo tzv. svätoilonskú pšenicu, ktorú zasial v Skalici a dočkal sa z nej dobrej úrody. Chcel, aby sa toto kvalitné osivo na Slovensku čo najviac rozšírilo, a preto vo svojich novinách vyzýval roľníkov. Žiadal ich, aby sa prihlásili, ak majú záujem, kde im má bezplatne toto osivo poslať. Snažil sa tiež v našich krajoch udomácniť sadenie morušových stromov, zaviesť chov hodvábnika a výrobu hodvábu.

Zánik novín

Daniel Lichard takýchto i podobných návrhov vo svojich hospodárskych novinách publikoval veľa. Jeho novinárska činnosť mala významné poslanie. Bola mostom, po ktorom sa štúrovci chceli dostať k roľníkom. Získavať ich postupne pre svoj hospodársky, politický i národný program. Preto Lichard, aj keď vydával len hospodárske noviny, zdal sa mnohým prívržencom odnárodňovania slovenských krajov byť nebezpečným protivníkom.

Po pamätných Žiadostiach slovenského národa vyhlásených 10. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši, Štúr, Hurban a Hodža, na ktorých bol vydaný zatykač, sa pred smrťou zachránili len útekom za hranice. Perzekúcie slovenských národovcov boli vtedy na dennom poriadku. Ich priamym dôsledkom bolo aj zastavenie prvých politických Slovenských národných novín.

V bezradnosti a dezorientovanosti zapríčinenej nedostatkom informácií, štúrovci pociťovali stratu svojich novín, dvojnásobne ťažko. Videli, a na každom kroku sa mohli vtedy presvedčovať, aký nesmierny význam pre život národa majú politické noviny. Hľadali osobnosť, ktorá by v týchto kritických chvíľach zastúpila na Slovensku Ľudovíta Štúra. Práve vtedy bolo treba, aby niektorý zo slovenských novinárov odrážal útoky maďarskej tlače. Rovnako aj slovenských novín, vydávaných cez revolúciu kossuthovskou vládou.

Najvhodnejším pre túto úlohu sa im zdal byť popredný slovenský novinár, príslušník staršej generácie národovcov – Daniel Lichard. Pohotový skalický redaktor bol ochotný splniť tieto požiadavky slovenskej verejnosti. Chcel 1. októbra 1848 zastaviť vydávanie Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. A naopak začať vydávať politické noviny Slovenská Zorňica s hospodárskou prílohou Žitva. V prílohe sa mali podľa neho, “tie veci podávať, ktoré sa dosiaľ v novinách našich podávali”. Slovenská Zornica mala brániť slovenské národné práva. Išlo o novú koncepciu novinárskeho programu. Tú chcel podrobne vysvetliť v úvodníku prvého čísla nádejných novín.

Snaha o vydávanie politických novín

Licharda od úmyslu vydávať slovenské politické noviny neodradili ani vyhrážky maďarských šovinistov, ani nepriazeň úradnej vrchnosti. Skalický kníhtlačiar Škarnicel mu už aj poskytol peniaze na potrebnú kauciu. Začal robiť všetky potrebné prípravy na vydanie ich prvého čísla. Život však skrížil jeho plány. 27. septembra 1848 bol nútený vo svojich Novinách pre hospodárstvo uverejniť takýto ohlas: “Od toho času, čo sme pred týždňom premenu v ohľade Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život urobiť sa majúcu oznámili, do cesty nám vkročili nepredvídané prekážky.”.

Daniel Lichard sa domnieval, že ide len o prechodné opatrenie a že onedlho začne politické noviny predsa len vydávať. Bola skutočne jedinou príčinou zániku novín len vysoká kaucia? Vo vlastnom životopise hovorí, že príčinou zániku novín boli revolučné nepokoje. Bližšie tento pojem ani tu však nevysvetlil. Toto tvrdenie považujeme viac za pravdepodobné.

To bolo posledné 26. číslo Lichardových Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Tento znamenitý hospodársky týždenník vychádzal iba pol roka. Mal pokrokovú tradíciu a aj preto jeho vydavateľ a redaktor dal neskôr svojmu Obzoru ten istý podtitul: Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.

Zdroj: wikipedia.sk