Záhorskú galériu v Senici otvára od 4. januára výstavné priestory Záhorská galéria v Senici, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj, otvára od 4. januára 2022 opäť svoje výstavné priestory pre verejnosť.
Tiché rozhovory je spoločný autorský projekt Kati Madarász Decsi (*1982) a Lucie Veselej (*1985) vytvorený pre Záhorskú galériu Jána Mudrocha v Senici na základe príbuznosti ich aktuálnej i staršej tvorby. Autorky, ktoré sa donedávna osobne veľmi nepoznali, minulý rok absolvovali spoločnú výstavu v bratislavskej Flatgallery, kde nadviazali dialóg. Tento dialóg pretrval, ale stal sa skôr tichým, založeným na empatii autoriek, podobnosti ich rozmýšľania a vnímania okolitej reality. Z ich kolaborácie a vciťovania sa akosi prirodzene vyplynulo, že nie je nutné sústreďovať sa na konkrétne autorstvo, čím sa diela v rámci expozície výstavy mohli organicky previazať.
Napriek tomu, že sa Kati Madarász Decsi a Lucia Veselá zaoberajú rôznymi médiami, ich výstava vytvára pomerne symbiotický celok, krehký vo svojej podstate i umiestnení na časovej priamke. Styčnými bodmi sa v Tichých rozhovoroch stali otázky plynutia času, jedinečnosť, ale zároveň aj banálnosť okamihu. Každá z autoriek pristupuje k vyjadreniu týchto princípov špecificky. Kati Madarász Decsi v Záhorskej galérii predstavuje časti svojich mohutných „time specific“ cyklov Transparentné kusy (od 2011) a Zemobrazy (od 2015). Lucia Veselá prezentuje tvorbu z posledných rokov zameranú na prácu s maľbou a vlastným analógovým fotografickým záznamom, ktorý dopĺňa o objekty, zvukové nahrávky a videozáznam z performance.
Veselá sa sústreďuje na hľadanie foriem vyjadrených najmä prostredníctvom maľby a fotografie, s ktorou však zaobchádza skôr maliarsky a naopak. Decsi využíva experimentálne autorské postupy, ktorých výsledkom sú jemné maľby na rôznych typoch papierov tvorené zeminou a prírodnými šťavami. Okrem maliarskych výstupov tieto princípy integruje aj do epoxidových a plexisklových objektov. Pokračuje v predchádzajúcich veľkoformátových realizáciách – inštaláciách a environmentoch, ale aj v type komornejšej a plošnejšej adjustácie. U Veselej zase vzniká pomerne členitá štruktúra usporiadania vystaveného súboru tvorená z malieb a analógových fotografií prevažne monochrómnej farebnosti, objektov z krehkých materiálov a prírodnín, zo zvuku a videa, ktoré odkazujú k predmetom a situáciám z každodenného života a atmosférickým svetelným momentom dňa.
Spoločnými menovateľmi výstavy a akýmisi jej atribútmi sa stali dočasnosť, prchavosť, jemnosť, mäkkosť, krehkosť a pominuteľnosť živých i neživých foriem, blednutie, práca s prírodným materiálom, archívom a spomienkami, a tiež náhodné stretnutie podobných motívov rúk, častí prírodnín (konár, steblo) a reprezentácií uzavretého cyklu medziľudských aj prírodných vzťahov. Snaha autoriek o zachytenie času, jeho spomalenie a fixovanie na čas neurčitý je pokusom o hlbšie skúmanie nimi zvoleného média, ale aj bežných životných situácií a nutností, ktorým je vystavený každý z nás. Bez rozdielu.
Kati Madarász Decsi (*1982) je absolventkou Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach v odbore grafika a experimentálna tvorba pod vedením prof. akad. mal. Rudolfa Sikoru. Je finalistkou Ceny Nadácie NOVUM za rok 2018 a 2019. Venuje sa experimentálnej grafike a maľbe s presahom do objektu, inštalácie a environmentu. Žije a tvorí v Nových Zámkoch.
Lucia Veselá (*1985) je absolventkou Ateliéru maľby pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a FVU AKU v Banskej Bystrici. V roku 2019 sa stala finalistkou súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB. V autorskom programe sa venuje maľbe a jej presahom, objektom, inštaláciám, fotografii a videu. Žije a tvorí v Bratislave.
Realizáciu diel autorky Lucie Veselej z verejných zdrojov formou štipendia podporil Fond na podporu umenia. Realizáciu diel autorky Kati Madarász Decsi podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
Druhou je výstava Róberta Makara Lightboxy. Komorná výstava je prezentáciou dvoch svietiacich túb, ktoré pochádzajú zo série už vystavených diel.
“Jeden z objektov bol dokonca vystavený aj v záhorskej galérii. Čo však pri mnohých tematicky ladených výstavách uniká, je kontext tvorby autora. Makar mal to šťastie, že niekoľko rokov štúdií strávil začiatkom 90. rokov v Paríži v ateliéri Christiana Boltanského, dôležitej osobnosti európskeho konceptuálneho umenia posledných dekád 20. storočia. Som presvedčený, že parížsky pobyt voľnú tvorbu Makara zásadne ovplyvnil,” uviedol kurátor výstavy Roman Popelár.
Ako doplnil, jeho ultraľahké svietiace tuby sú pomyselnými úložnými priestormi myšlienok, odkazov. “Prevažne kultúrno-etických a filozofických. Väčšinou sú zhasnuté, na iných výstavách zasvietia, výstražne blikajú alebo ich svietiaci moment sa striedavo zvýrazňuje a utlmuje. Vždy podľa nastavenia. Jeho prácu s textom, fontmi písma a svetlom vnímam ako permanentný autorský experiment. Všetky línie sa vrstvia, navzájom prestupujú, avšak odkaz nikdy nezaniká,” informoval kurátor výstavy.
Pivovar Wywar, člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Záhorie a Kopanice, zaznamenal úspech na treťom…
Pivovar Wywar, člen Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Záhorie a Kopanice, zaznamenal úspech na treťom…
Zimná údržba ciest je personálne, technicky a materiálne zabezpečená a pripravená na nadchádzajúce obdobie zo…
"Rozhodli sme sa vytvoriť niečo výnimočné na mieste, kde kedysi stála stará, opotrebovaná zastávka pri…
Mesto Stupava, Sport Club Rudar a Základná škola v Stupave s radosťou oznamujú organizáciu nultého…
Každodenná klasika ráno na cestách zo Záhoria do hlavného mesta, nehoda a kolóny nie len…