Zaniknutý kostol s areálom v Prietrži je národnou kultúrnou pamiatkou

V minulom roku Pamiatkový úrad SR vyhlásil na základe podkladu Krajského pamiatkového úradu Trnava zaniknutý kostol s areálom v Prietrži, okres Senica, za národnú kultúrnu pamiatku (NKP).

Rozhodnutie o vyhlásení kostola zaniknutého s areálom za NKP zverejnil Pamiatkový úrad SR.

Ako prvá bola postavená kaplnka

V lokalite miestne zvanej Vŕšok bola ako prvá postavená pred rokom 1565 kaplnka. Na jej miestne v roku 1591 evanjelici dostavali kostol s trojloďovou dispozíciou, vežou orientovanou na západ a svätyňou na východ. V poslednej tretine 17. storočia počas rekatolizácie im bol dočasne odobraný a v roku 1733 definitívne. V rokoch 1616 a 1724 bol kostol prestavaný a rozšírený. V roku 1906 ho už chátrajúci narušilo zemetrasenie a v roku 1912 bol zbúraný až po úroveň terénu. Zvyšky konštrukcie pod zemou preukázal geofyzikálny prieskum.  

Opevneniu chrániacemu kostol sa vžil miestny názov Husitské hradby, ale vzniklo až niekedy v poslednej tretine 17. storočia, teda dávno po období husitského hnutia v 1. polovici 15. storočia. Fortifikácia v tvare lichobežníka bola postavená z mierne opracovaného kameňa bez architektonických článkov. Iba miestami sa použili tehly.

Hradba je v značnom stave zachovania

Výrazne je narušená iba na dvoch miestach, ktorými sa dá vstúpiť do areálu. Pôvodný vstup bol cez neskôr zamurovanú bránu. Okrem nej je v opevnení aj malá, tiež zamurovaná, bránka. Najvýraznejšími prvkami obrany sú štyri dovnútra otvorené okrúhle bašty v rohoch opevnenia, v ktorých sú po štyri strieľne. Celkovo bolo vybudovaných približne 63 strieľní, pravdepodobne všetkých kľúčových, z ktorých sa zachovalo až 61. 

Objekty tvoria jeden urbanistický a historický celok

Opevnenie je významným dokladom pohnutých dejín Uhorska v 2. polovici 17. storočia. Architektonicko-stavebné riešenie a detaily sú ukážkou dobového vojenstva a zároveň príkladom drobnej fortifikácie, ktorej úlohou bolo najmä úspešne sa ubrániť malým vojenským jednotkám a lúpežným bandám. Všetky objekty tvoria jeden urbanistický a historický celok s veľkou výpovednou architektonickou a krajinnou hodnotou. 

Pochovávanie na cintoríne

Počiatok cintorína sa kladie do obdobia vlastnenia kostola evanjelikmi. Následne tu pochovávali katolíci, a to aj po zániku kostola. Zachovalo sa tu ešte 11 náhrobkov. Najstaršie sú z 2. polovice 19. stor. Na vonkajšej strane opevnenia sa nachádza ešte jeden historický cintorín – židovský, na ktorý tu poukazujú už len dva náhrobky.

zdroj: Pamiatkový úrad SR