FOTO+VIDEO: V Radošovciach objavili časť pravekého sídliska, celé asi zostane navždy ukryté
V skalickej obci Radošovce sa uskutočnil v závere roku 2020 archeologický prieskum, v rámci ktorého sa našli pozostatky pravekého sídliska starého viac ako 3000 rokov.
Nález sa nachádza priamo v Radošovciach pri škole, kde sa plánuje výstavba štyroch rodinných domov. „Aj vďaka dobrej spolupráci s investorom sa archeológom podarilo naraziť na sídlisko z mladšej doby bronzovej. Vďaka keramike a špeciálnej výzdobe sa podarilo určiť presnejšie aj kultúru. Ide o velatickú kultúru, čiže hovoríme o nálezoch, ktoré pochádzajú z obdobia 1250 až 1000 rokov pred našim letopočtom,“ prezradil Peter Grznár z Pamiatkového úradu v Trnave.
[pinf_eventgallery event=’radosovce_archeologia20210102′ attr=images mode=lightbox max_images=15 thumb_width=120 ]
„Už v minulosti boli evidované nálezy v tejto lokalite. Či už pri stavbe školy ale aj miestny nadšenec robil v 60-tich rokoch zbery na okolitých poliach. Ako prvé sa spravila sondáž, ktorou sa zisťuje, či má dané územie potenciál. V nej sme našli archeologické objekty a na základe toho sa výskum rozšíril na celý priestor, kde budú postavené domy,“ vysvetlil archeológ Lukáš Trnkus zo Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI).
Prieskumom bolo objavené praveké sídlisko. „Celkovo sa v Radošovciach našlo 11 objektov, ide prevažne o zásobné a ťažobné jamy, ktoré boli súčasťou sídliska. Boli objavené aj pozostatky pecí, či už výrobných alebo potravinových a ide tak pravdepodobne o kraj nejakého sídliska,“ uviedol Grznár.
„V zásobných jamách si najčastejšie ukladali potraviny. V tej dobe robili veľa keramiky a preto potrebovali hlinu, ktorú získavali z ťažobných jám. Keď ťažobné jamy prestali plniť svoj účel, začali ho plniť odpadom. V podstate sa dá povedať, že to, čo sme v tých jamách vykopali, je vlastne odpad zo sídliska,“ doplnil archeológ zo Slovenského archeologického a historického inštitútu a pokračoval: „Nájdené predmety sme vykopali a v zime ich budeme v laboratóriu skúmať, fotiť a zhodnocovať a datovanie nálezov upresníme.“
Asi najzaujímavejším nálezom je bronzová ihlica. „Popri nej sa našlo veľké množstvo keramiky a kostí. Nejde o ľudské kosti, ale sú to väčšinou kosti z potravín, ktoré obyvatelia pravekého sídliska konzumovali – niečo z toho ulovili, niečo chovali. Keramika sa používala na uskladnenie ale aj na varenie,“ doplnil Trnkus.
Pre nositeľov velatickej kultúry bolo typické budovanie mohýl. „Podobných, aké poznáme z Homérových eposov. V rámci Slovenska osídlili viacero známych lokalít ako Ducové, Pohanská či Devín. Zároveň je to jedna z kultúr, ktorá mala dosah aj na svetové dejiny. Podľa niektorých názorov sa nositelia velatickej kultúry zúčastnili na sťahovaní národov bronzovej doby. Útoky tzv. Morských národov vo Východnom Stredomorí mali na svedomí zničenie Kréty, mykénskej civilizácie i boje s Egyptom,“ ozrejmil Grznár.
S prieskumom sa začalo v Radošovciach v polovici septembra. „Práce trvali do polovice novembra, trvali dlhšie, keďže bolo daždivé počasie. Pri dobrom počasí by práce trvali približne polovicu času. Samotný fyzický prieskum uskutočňovali dvaja až traja robotníci a samozrejme archeológ. Vďaka prieskumu a nájdeným predmetom dokážu archeológovia rekonštruovať osídlenie regiónu. Vieme napr., že bolo osídlené Zámčisko v neďalekom Uníne. Ale inštitút robil na Záhorí prieskum aj od septembra 2018 do júla 2019, v archeoparku v Kopčanoch pri nových cyklotrasách. Takéto výskumy prispievajú k celkovému poznaniu o regióne,“ vysvetlil archeológ Lukáš Trnkus, ktorý okrem Slovenska robí výskumy napr. aj v Iraku.
So zákona je vlastníkom nálezov štát. „Zatiaľ ich budeme mať v správe v našom inštitúte, pokiaľ ich neodovzdáme pamiatkovému úradu prípadne niektorému múzeu. To už bude na dohode v budúcnosti. Dokonca som od miestnych obyvateľov počul, že obec by mala záujem časť tých nálezov získať a potom ich prezentovať. Zatiaľ ale ešte nálezy neboli ani vyhodnotené. Bude záležať na tom, ako miestne autority či už obec alebo napr. Múzeum v Skalici budú mať o predmety záujem alebo nie. Ak nikto o predmety neprejaví záujem, zostanú v depozite pamiatkového úradu,” prezradil, kde môžu skončiť nálezy z Radošoviec archeológ.
„Chcel by som vyzdvihnúť, že aj tento nález ukazuje, aké je dôležité s výstavbou vykonávať archeologický výskum. Tieto nálezy posúvajú dejiny obce a regiónu o ďalšie poznatky, ktoré by v prípade nerealizácie výskumu boli nenávratne zničené,“ vyzdvihol dôležitosť prieskumu aecheológ z Pamiatkového úradu v Trnave.
Podľa archeológa sa z prieskumu nedá zistiť, v ktorej časti pravekého sídliska sa objavy nachádzajú. „My z tohto prieskumu nevieme zistiť, aká je osada veľká, pretože my sme nezachytili jej okraj. V rámci výskumu sa nachádzame niekde v osade, ale ťažko povedať kde. Pravdepodobnejšie je, že sme na okraji, lebo v zásype bolo objavených mnoho fragmentov pecí. To naznačuje, že pece by nestáli v strede osady kvôli bezpečnosti. Ale stále ide len o predpoklad. Je preto ťažké predpokladať, ako veľké je toto praveké sídlisko. Je prirodzené, že zásobnice si robili pri domoch, ale tie sme nenašli. Oni pokojne môžu byť meter za tou sondou. To sa už nikdy nedozvieme resp. jedine vtedy, ak tam bude chcieť niekto stavať a bude sa tam robiť ďalší výskum. Ale to môže byť o 100 rokov a možno nikdy…,“ zakončil archeológ.
Viac sa dozviete vo videu na https://www.youtube.com/watch?v=nPXDgQoUf1A
