FOTO: Čáry – história


Obec Čáry

Podľa archeologických nálezov osídlenie územia obce siaha do pradávnej doby kamennej, neolitu, čo je zhruba 5000 rokov pred Kristom.

Už vtedy pieskové duny Vinohrádky a Hančák osídľovali ľudia. Stopy po tomto osídlení našli v 30.-tych rokoch nášho storočia až dvaja archeológovia nezávisle od seba. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná sekera, ktorá sa rovnako u nás našla. V 50.-tych rokoch roľník Mráz v katastri Medzi lúkami zase vyoral rímske mince, ktoré sú dôkazom toho, že tu pravdepodobne boli i rímski vojaci. Nájdené boli i dôkazy o slovanskom osídlení z čias Veľkomoravskej ríše. Hradištné sídlo odkryli pracovníci Záhorského múzea na okraji Smolinského lesa. Poblíž nášho územia (cez Šaštín) viedla i Jantárová cesta a z nej bola pravdepodobne odbočka k brodu cez rieku Moravu v Brodskom a práve táto asi križovala naše územie. Neskôr kataster patril do konfínia – ochranného pásma uhorskej ríše. V roku 1237 vtrhol Přemysl Otakar II. do Uhorska proti Ladislavovi Kumánskemu a bitka sa odohrala na poli Haďmáš. Územie s týmto menom sa nachádza medzi obcami Kúty, Brodské a Čáry.

[pinf_eventgallery event=’cary20210919′ attr=images mode=lightbox max_images=10 thumb_width=120 ]

Prvá písomná zmienka o Čároch však pochádza až z roku 1392. V donačnej listine statkov prináležiacich holíčskemu panstvu sa spomína pod menom Cher. Touto listinou daroval Žigmund Luxemburský hrad Wyvar (Holíč) Stiborovi zo Stiboríc. Ďalšia zmienka pochádza potom až z 20. 9. 1550. V liste Antona Šarkana Tomášovi Nádasdymu sa tvrdí, že víno nemožno kúpiť výhodnejšie inde než tu. Táto kvalitná vínna réva sa pestovala na vŕšku zvanom Vinohrádky. Pozemky v Čároch sa spomínajú i pri delení panstva v roku 1554. V roku 1588 sa potom obec spomína už pod menom Chiary a o desať rokov neskôr ako Czary. Z tohto roku pochádza i zmienka o majeri Peter Mezew, ktorý sa nachádzal zrejme pri rieke Myjave na území dnešného chotára obce. Kostol bol postavený až v rokoch 1640-1653. Dovtedy bola na cintoríne len kaplnka. Dňa 11. 11. 1653 ho slávnostne vysvätil biskup Iliacint Makripodáry. Farnosťou sa obec stala až v roku 1812 a v tom istom roku vznikla i rímsko-katolícka škola. V roku 1773 má obec názov Csary a Cžare, 1786 Cschari, 1808 Csari, Cžari, v r. 1863-1913 Csári a od roku 1920 má úradný názov Čáry.

Erb obce pochádza s pečatidla z roku 1688. V roku 1729 bol postavený mlyn, ktorý neskôr preslávil obec široko ďaleko historická snímka obce a v r. 1742 sa tu nachádzala papiereň. O 7 rokov neskôr obec pripadla cisárovnej Márii Terézii a jej manželovi Františkovi Lotrinskému. Cisárska rodina dávala časti majetku do prenájmu, a tak si obec roku 1842 prenajal gróf Puthon. Z tohto obdobia sa dochovalo už viac prameňov a preto ho môžeme celkom slušne zmapovať. V 18. a 19. stor. sa odsťahovalo pár rodín na Dolnú zem. Ďalšia vlna vysťahovalectva potom nastala až na prelome 19. a 20. stor. a za prvej republiky, keď občania odchádzali do Ameriky. Dňa 14. 9. 1902, počas cisárskych manévrov, navštívil našu obec pruský princ Wilhelm a zaoberal sa naozaj zaujímavou činnosťou – fotografoval si miestnych cigáňov. Tí však ešte vtedy nebývali v obci, ale ďalej v lese, v časti Bažantnica smerom na Smolinské. Naši občania bojovali i v 1. svetovej vojne a viacero ich padlo na bojiskách (na pomníku padlých je ich napísaných 38, nie je to však úplný menoslov). Bojovali najmä na Talianskom fronte a samozrejme i v legendárnej bitke na Piave. Rok 1918 priniesol dlho očakávané vytrhnutie sa spod maďarskej nadvlády a začali vznikať i slovenské politické strany. Veľmi silní boli najmä ľudáci a Agrárna strana. V roku 1927 tu vypukla vzbura a miestna chudoba parcelovala pôdu veľkostatkárom zo Šaštína. Túto potom užívali a neskôr si ju aj odkúpili.

Druhá svetová vojna nebola k našim občanom až taká krutá. Zahynulo v nej iba 5 vojakov z Čárov, dvaja občania židovského pôvodu zahynuli v Osvienčime a jedného človeka zastrelili príslušníci Hlinkovej gardy v Šaštíne. V lesoch okolo Čárov pôsobila v rokoch 1944-1945 partizánska skupina zložená z utečencov s koncentrákov v Rakúsku. Čáry boli oslobodené 6. apríla 1945 vojskami maršála Malinovkého, ktorý tu mal chvíľu aj svoj štáb. Na území nášho chotára zahynulo 9 vojakov Červenej armády, ktorí boli pochovaní pred miestnou farou. Obdobie po vojne bolo tiež veľmi krušné. Boj medzi komunistami a demokratmi prebiehal i v Čároch. O život prišiel predseda komunistov v obci Viliam Vajda, ktorý bol zastrelený pri prestrelke pred jeho domom. Napäté vzťahy to ešte vyhrotilo a komunisti žiadali zadosťučinenie. Jadrom všetkých problémov však bol určite vtedy nastupujúci totalitný režim. Po nástupe komunizmu bol život v obci pokojný. Jediným narušením bolo zostrelenie poľského pilota, ktorý chcel v 70.-tych rokoch preletieť cez hranicu do Rakúska, a ktorého zostrelili československé stíhačky. V roku 1977 sa začalo s výstavbou lignitovej bane. Nežná revolúcia v roku 1989 zasiahla tiež do života obce, rovnako ako rozdelenie Československa.

Zdroj: Obec Čáry

 


Pridaj komentár