FOTO: V Plaveckom Petri chránia čučoriedky sokoly a jastraby


V záhoráckej obci Plavecký Peter sa môžu pochváliť jedinečným sadom, v ktorom pestujú na 40 hektároch čučoriedky. Zaujímavosťou je aj fakt, že všetkých 60 ton, ktoré dopestujú, dokážu predať na slovenskom trhu.

Vysadili 100.000 sadeníc

Sad s čučoriedkami farmári vysadili na jar 2019 a už tretí rok pestujú slovenské čučoriedky na Záhorí. „Nachádza sa tu 100.000 sadeníc čučoriedok, ktoré pestujeme v kvetináčoch alebo v pôvodnej zemi. Lokalita je tu zaujímavá tým, že je tu kyslá pôda, ktorá čučoriedkam vyhovuje a je ju tu ľahšie dopestovať. Úroda každým rokom rastie a v porovnaní s minulým rokom by sa v tejto sezóne mala zdvojnásobiť, čo predstavuje 60 ton ovocia. Tento rok sa zber posunul približne o dva týždne a bežné obdobie oberania trvá od polovičky júna do konca septembra. Umožňuje to fakt, že na plantáži sa nachádza viacero odrôd čučoriedok. Niektoré sú skoršie odrody, iné stredné a ďalšie zas neskoré, ktoré sa dajú zbierať na jeseň,“ poskytol základné informácie vedúci farmy Róbert Kavuľa.

Čučoriedky zostávajú na Slovensku

Zámerom pestovať viacero druhov čučoriedok je jednak predĺženie obdobia zberu ale aj rôznorodosť ovocia. „Máme záujem vyhovieť zákazníkom, aby sme im vedeli poskytnúť čo najdlhšie čerstvé ovocie. Je pravda, že čučoriedka vydrží v čerstvom stave dlhšie, približne tri týždne. Aj preto tu máme čučoriedky napríklad aj z Čile, ale kvalitatívne sa to ale nedá porovnať, keďže takéto čučoriedky sa oberajú ešte nedozreté. To znamená, že dozrievajú po ceste a nie sú chuťovo tak výrazné. Keďže je tu viacero druhov sú aj chuťovo iné. Niektoré sú sladšie, iné kyslejšie a ďalšie zas chrumkavejšie. Ale sú rozdielne aj veľkostne, okrem bežných veľkostí tu máme aj veľké kalibre vo veľkosti čerešne. Čučoriedky smerujú do obchodných reťazcov, keďže ich dokážeme zabezpečiť dosť a všetky zostávajú na slovenskom trhu,“ doplnila Anna Kováčová zo združenia výrobcov Ovozela.

Úrodu chránia sokoliari

Zaujímavosťou je, že ochranu úrody pred škodcami zabezpečujú predovšetkým dravé vtáky. „Ako sokoliari robíme na farme biologickú ochranu predovšetkým pred škorcami a ďalšími vtákmi. Máme spolu šesť dravcov, štyria sokoly a dva jastraby. V prípade potreby ich pustíme a tie prirodzeným spôsobom plašia škodcov. Funguje to na princípe, že dravec sa snaží vtáky uloviť, ale úplne stačí, ak tu lieta, čo na škodcov pôsobí ako odpudzovač. Snažíme sa predovšetkým o to, aby sa tu nezdržovali veľké kŕdle škorcov, ktorí dokážu spôsobiť väčšiu škodu. Myslím si, že sa nám to na 40 hektárovom pozemku darí. Okrem dravcov nám pomáhajú aj dva poľovnícke psy, ktoré plašia vtáky zo zeme,“ prezradil čo to o ochrane čučoriedok sokoliar Michal Kracina.

Kríky opeľujú čmeliaky

Ďalším prírodným pomocníkmi na farme sú čmeliaky. „Základ dobrej úrody je kvalitne opeliť všetky kríky. K tomu nám pomáhajú práve čmeliaky, ktoré usilovne pracujú každý deň za každého počasia a dokážu opeliť kríky rýchlejšie ako včela. Sú tu umelo nasadené v papierových úľoch a pomáhajú nám ku kvalitnejšej úrode,“ pochválil ďalších pomocníkov vedúci farmy.

Na farme pracujú mladí ľudia

Dobré fungovanie farmy sa ale nezaobíde ani bez ľudskej ruky. Čo je však na tejto farme zaujímavé, je tu vidno predovšetkým mladšie vekové ročníky. „Je pravda, že poľnohospodárstvo v súčasnosti nie je atraktívne pre mladých ľudí. My sme však išli proti prúdu a ak sa pozriete, u nás sú väčšinou ľudia do 35 až 40 rokov. Je to hlavne kvôli tomu, že sa prácu snažíme zatraktívniť pre mladých ľudí. Napríklad využívame čo najviac technológií. Máme napríklad baličku so špeciálnym skenerom, ktorý si prezrie každý jeden plod a vyselektuje nedozreté či poškodené plody. Pre Slovákov je predsa prirodzenejšie poľnohospodárstvo ako stavať fabriky a aj takto chceme prispieť k potravinovej sebestačnosti našej krajiny,“ naznačila Kováčová ako udržať mladých v poľnohospodárstve.

[pinf_eventgallery event=’plavecky_peter_cucoriedky20210729′ attr=images mode=link max_images=50 thumb_width=150 ]


Pridaj komentár