Oslava sviatku žien MDŽ


“Bez žien by bol svet pustý ako lúka bez kvetov,
ako nočná obloha bez hviezd či ako srdce bez lásky”

Medzinárodný deň žien (MDŽ) pripadajúci na 8. marec je medzinárodne uznávaný sviatok stanovený OSN k výročiu štrajku 40 000 newyorských krajčírok v roku 1908. Bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.

Demonštrácie žien na konci zimy, tradične v nedeľu, sa najskôr odohrávali v USA na popud Socialistickej strany USA. Veľké zhromaždenie za volebné právo žien sa konalo 8. marca 1908 v New Yorku.

Na prvej medzinárodnej ženskej konferencii Druhej internacionály v roku 1910 v Kodani presadila nemecká socialistka Clara Zetkinová medzinárodný sviatok, vtedy ešte bez určenia pevného dátumu.

Plagát ženského hnutia za volebné právo žien, 8. marec 1914 
Dátum 8. marec sa ustálil až po 1. svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917, tesne pred Februárovou revolúciou. 

Konala sa poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára, čo sa rovná 8. marcu kalendára gregoriánskeho.

Sviatok sa rýchlo rozšíril, jeho obsah kolísal od politického a feministického protestu po apolitickú socialistickú obdobu Dňa matiek.

Pred 1. svetovou vojnou vytýčili ženy  tieto požiadavky

·         volebné právo

·         osemhodinový pracovný čas

·         zlepšenie špeciálneho zákonodarstva

V Rakúsku, Švajčiarsku, Nemecku sa prvý MDŽ konal už v roku 1911. Roku 1913 ho oslavovali aj v cárskom Rusku. Po ženských nepokojoch a demonštráciách v Petrohrade bol roku 1917 pevne ustanovený 8. marec ako MDŽ. Od roku 1975 je pripomínaný ako deň medzinárodnej solidarity žien za rovnoprávnosť, spravodlivosť, mier a rozvoj.

MDŽ na Slovensku

Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas prvej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. Po roku 1945 bol MDŽ znovu obnovený.

V niektorých ľuďoch 8. marec vyvoláva rozpaky – spomienka na oslavy spred nežnej revolúcie vnímanie tohto sviatku asi značne devalvovala. 

MDŽ  by sme mali vnímať ako pripomienku dlhodobého úsilia žien o rovnoprávnosť v spoločnosti a nie len ako 8. marec, ktorý je iba označený ako Medzinárodný deň žien. 

V ponímaní bývalého režimu, kedy bol tento deň u nás príznačný povinnými podnikovými oslavami, na ktorých ženy dostali obligátne karafiáty a uteráky.

Sviatok MDŽ sa stal nástrojom režimovej propagandy. Oslavovalo sa preto, aby ženy získali pocit, že režimu na nich záleží a že sú jeho súčasťou.

Skutočným dôvodom existencie MDŽ je možnosť uvedomiť si, čo všetko sa ženám doteraz podarilo dosiahnuť a čo by ešte dosiahnuť chceli.

MDŽ je pripomienkou na štrajk newyorských robotníčok v marci 1908 za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam. protivojnovými demonštráciami žien pod heslom „chlieb a mier“.

MDŽ bol uznaný Organizáciou spojených národov (OSN) ako medzinárodný sviatok v roku 1975. Ženy v minulosti museli bojovať o svoje práva študovať, pracovať, voliť či zakladať si účty v banke.

Dnes sa situácia v mnohých ohľadoch zlepšila. Napriek tomu nie je rovnosť príležitostí žien a mužov na Slovensku stopercentná. Väčšina žien, ale aj mužov si myslí, že postavenie žien v spoločnosti je horšie ako postavenie mužov.

Osláviť 8. marca znamená pripomínať si potrebu rovnosti príležitostí žien a mužov a predstaviť si svet, v ktorom si ženy a dievčatá môžu byť isté, že na ich názoroch, hodnotách a snoch záleží. Nemali by sme zabúdať na rovnoprávnosť, vzájomnú úctu a ohľaduplnosť.

zdroj: www.historiarevue.sk  a www.wikipedia.org


Pridaj komentár